NITRA. Mnoho zaujímavostí sa návštevníci krajskej knižnice dozvedeli na prednáške doktora Jozefa Valucha o liečebnom hladovaní. Je vyštudovaným biochemikom, pracuje ako toxikológ na Súdnom lekárstve v Bratislave.
Od roku 2010 sa každoročne zúčastňuje Všeruského kongresu dietológov s medzinárodnou účasťou, kde prezentuje vlastné skúsenosti z dlhodobého hladovania podložené vlastnými výskumnými výsledkami.
Telo trávi samo seba
Jozef Valuch liečebné hladovanie vyskúšal sám na sebe ako onkologický pacient. Od roku 2009 každý rok hladoval 30-50 dní, každý týždeň má navyše 36-hodinové hladovanie. Dnes sa ako 62-ročný cíti fit.
„Okolo metódy liečebného hladovania sa nahromadilo už veľa nezrovnalostí. Vyjadrujú sa k nej ľudia, ktorí sú síce laici, ale majú praktické skúsenosti, ale na druhej strane sa k tejto téme často vyjadrujú aj odborníci vzdelaní v biologických systémoch, ale absolútne neznalí metódy liečebného hladovania a jej pôsobenia na ľudský organizmus,“ hovorí Jozef Valuch.
„Táto metóda má hlbokú fyziologicko-biochemickú podstatu. Liečebné hladovanie je hladovanie bez príjmu potravy a s pitím neobmedzeného množstva vody. Iba toto takzvané úplné hladovanie našlo uplatnenie v klinickej praxi. Už na tretí deň pri ňom dochádza k prepnutiu organizmu na vnútornú - endogénnu výživu, čiže telo začne takpovediac tráviť samo seba. Je to pre telo stres, ale má na to potrebné adaptačné mechanizmy.“
Z hladujúcich cítiť acetón
Ako odborník pripomenul, do troch dní hladovania telo ešte „čaká“, že dostane niečo „zvonka“ – exogénnu výživu, preto sú tieto prvé dni veľmi ťažké. „Potom sa organizmus pod vplyvom signálu z hypotalamu začne pripravovať na vnútornú výživu a sledom biochemických reakcií sa tomuto novému stavu prispôsobuje. Pri endogénnej výžive v prvý deň „odchádza“ glykogén – zásobná glukóza organizmu. Následne sa naštartujú procesy, pri ktorých si telo začne vytvárať svoj cukor z metabolitov, ktoré vznikajú pri lipidovom, sacharidovom alebo bielkovinovom metabolizme,“ pokračuje Jozef Valuch.
„Až potom sa začne trávenie tukov a vplyvom lipolýzy dochádza ku ketogenéze – čiže vznikajú ketonické látky, preto z hladujúcich ľudí cítiť acetón. V podstate až na nejaký 7. až 10. deň dochádza k náhlemu zlepšeniu zdravotného stavu – hovoríme o acidotickej kríze.“
Do 10 dní sa telo prispôsobuje a adaptuje na novú výživu, stabilizujú sa biochemické pochody v tele. „Toto je prvé fyziologické štádium, ktoré je dobré uzavrieť najlepšie do 11. dňa. Druhý cyklus je obvykle do 21. dňa, kedy dochádza k druhej acidotickej kríze a po 21. dni prichádza k doliečovaniu organizmu,“ vysvetľuje Valuch.
„Treba skonštatovať, že liečebné hladovanie má rovnakú účinnosť - a v mnohých prípadoch oveľa vyššiu - ako medikamentózna liečba. Preto sa v poslednom období najmä v zahraničí – Rusku, Amerike – stále viac pacientov a lekárov obracia k tejto metóde.“
Regenerácia organizmu
Počas úplného liečebného hladovania sa pije len čistá voda z vodovodu - denne zhruba 2-2,5 litra. Kto chce, môže si ju prevariť, niekto pije aj destilovanú, ale veľmi sa neodporúča, lebo sa takto telo zbavuje minerálov.
„Bežný človek s váhou zhruba 70 kilogramov s výškou asi 170 cm má okolo 15 kg tukového tkaniva, čo by mu malo stačiť na 1-2 mesiace hladovania. Telo sa v tomto období čistí, doliečuje, zažívacie ústrojenstvo oddychuje a čo je veľmi dôležité, zapína sa - aj keď zatiaľ nevieme, akým spôsobom, lebo výskum stále prebieha – takzvaná sanogenéza, čiže regenerácia organizmu,“ poznamenal Valuch.
Hladovanie do 3 dní podľa odborníka prečisťuje organizmus, po 3 dňoch, kedy telo prechádza na endogénnu výživu, už ide o liečebný proces tela. V tomto prípade treba dávať pozor na regeneračnú diétu po skončení pôstu – teda návrat k normálnemu stravovaniu. Tá trvá minimálne tak dlho ako hladovanie, obyčajne sa začína zeleninovými a ovocnými šťavami.
