NITRA. Takú rušnú Veľkú noc ako Fridrich Kolarovič malo iba zopár organistov na Slovensku. Najskôr zahral v Senci a potom sa rýchlo presunul do ďalších dvoch dedín, aby stihol zahrať a zaspievať na cirkevných obradoch aj tam.
Nebolo by na tom možno nič zvláštne, ak by pán Fridrich nemal 94 rokov. Aktívny dôchodca sa svojou neutíchajúcou hudobnou činnosťou dostal do Knihy slovenských rekordov. Je v nej zapísaný ako najstarší aktívny organista. Za klávesmi do dochádza na bicykli, nerobí mu problém šliapať do pedálov aj niekoľko kilometrov. Pán Fridrich je aj najstarším matičiarom na Slovensku. Za celoživotný prínos v oblasti kultúry mu udelili Zlatú cenu Matice slovenskej a Bulu kráľa Svätupluka.
Súdruhov sa nezľakol
Fridrich Kolarovič vyštudoval slovenčinu a hudobnú výchovu na bratislavskej Univerzite Komenského, promoval v roku 1947. Pamätajú si ho ešte viacerí ľudia z nášho regiónu, pretože po promóciách začal svoju učiteľskú kariéru na škole v Lužiankach v okrese Nitra. Tu si aj vzal dcéru vrchného žandára. Z Lužianok sa presunul do školy v Ludaniciach v Topoľčianskom okrese, kde pôsobil ako riaditeľ.
Práve tu sa vryl do pamäti Jozefovi Nemcovi, ktorý pôsobí ako komisár Knihy slovenských rekordov. Fridrich Kolarovič ho v ludanickej škole učil, keď bol Jozef iba druháčikom. Písal sa rok 1949.
Už vtedy bol Kolarovič takou osobnosťou, že sa nedalo nezapamätať si ho. "Bol vysoký, štíhly a vyšportovaný človek a mal autoritu. Pamätám si, že keď sa zjavil, všetci sme stíchli. Mal rešpekt a báli sa ho aj súdruhovia," hovorí Jozef Nemec.
Ale pán učiteľ sa súdruhov nikdy nezľakol, vedel sa im prirodzeným spôsobom vzoprieť a povedať si svoj názor. Pokojne chodieval do kostola hrať na organe, nerušili ho ani komunistickí špehovia, ktorí ho v kostole sledovali a jeho hudobnú činnosť pre cirkev nahlasovali na miestnych i okresných výboroch. Tým mu znepríjemňovali život, ako sa len dalo, ale zlomiť Fridricha sa im nepodarilo. Nielenže pokračoval v hre na organe, ale súhlasil aj s tým, aby sa z jedného z jeho siedmich detí stal kňaz.
Beťárov vyznamenal
Pán učiteľ sa doteraz zjavuje v spomienkach starších obyvateľov Ludaníc, Lužianok aj Bernolákova. V týchto obciach sa okrem učiteľovania venoval aj kultúre a práci s mládežou. Viedol spevácke zbory, režíroval a nacvičoval viaceré divadelné hry, spieval v Zbore slovenských učiteľov. "Tridsať rokov som pôsobil v zbore. Už za komunistov sme precestovali krajiny ako Juhoslávia, Anglicko, Nemecko, Belgicko, Švédsko alebo Grécko," spomína si dnes pán, ktorý v lete oslávi 95 rokov.
Ako učiteľ bol prísny, ale spravodlivý a hlavne ľudský. Doteraz o ňom koluje zopár anekdot, ktoré dokresľujú jeho osobnosť.
Keď počas druhej svetovej vojny učil v Lužiankach piatakov, jeden z chlapcov neprišiel do školy. Keďže býval blízko školy, poslal poňho spolužiakov. Chlapček sa objavil v škole bosý. Fridrich neváhal a okamžite mu dal peniaze na topánky. Chlapec už potom vyučovanie nevynechával.
Keď dostal hlásenie, že deti z jeho školy ničia nožmi stromy v parku, dal si ich zavolať do riaditeľne. Prestrašených školákov namiesto pokarhania vyznamenal. Poveril ich, aby park strážili a hlásili mu, ak ho niekto bude ničiť.
Svojich učiteľov viedol k tomu, aby deti nestrašili úlohami a zbytočne ich nezaťažovali vecami, ktoré nezvládnu. Matematikárovi, ktorý deťom dával na úlohu ťažké príklady s dôvetkom, aby im s nimi pomohli starší súrodenci odporučil, aby dával deťom len také príklady, ktoré sami zvládnu. Tým budú mať z dobre vypracovanej úlohy radosť a nestratia tak chuť do ďalšieho učenia.
Stretnutie po desaťročiach
Začiatkom 60. rokov minulého storočia odišiel Fridrich Kolarovič z Ludaníc do Brenolákova. Niekedy vtedy sa pretrhlo aj spojenie medzi ním a jeho žiakom Jozefom Nemcom.
Náhoda chcela, že po desiatkach rokov sa žiak so svojim riaditeľom znovu stretli. Jožka Nemca na Fridricha upozornil medailón v televízii a Jozefova sestra, ktorá sa na dôchodok presťahovala do Senca. V miestnom kostole počula spievať človeka, ktorého hlas si nemohla pomýliť s nikým iným.
Jozef Nemec nelenil a svojho bývalého pedagóga vyhľadal. Zorganizoval aj stretnutie, na ktoré okrem Kolaroviča zavolal aj jednu zo svojich bývalých učiteliek. Po desiatkach rokov sa znovu stretol 73-ročný žiak so svojou 90-ročnou učiteľkou a 94-ročným riaditeľom školy.
A nielen to. Z pozície komisára Knihy slovenských rekordov sa Jozef Nemec postaral aj o to, aby sa overilo, či je Fridrich najstarším organistom na Slovensku. To sa potvrdilo, a tak si čiperný starček pripísal na svoje konto i slovenský rekord.
"Mal som šestnásť rokov, keď som prvý raz začal hrať na klavíri a odvtedy ma hranie nikdy neprestalo baviť," spomína pán Fridrich. Neunavuje ho, keď ešte aj v takom vysokom veku musí hrať v kostoloch? "Vôbec nie, mňa hra nikdy neunaví, skôr naopak - aj od rána by som mohol vyhrávať," pousmeje sa 94-ročný pán, ktorého sluch poslúcha viac ako jeho oveľa mladších kolegov.
Pán Fridrich ešte aj vo vysokom veku bicykluje.
Pri odovzdávaní certifikátu.
FOTKY - ARCHÍV JN a IS
