Alfréd Swan má škótskych aj anglických predkov

Svojím zamatovým hlasom sa prihovára najmä poslucháčom rozhlasu, objavuje sa však aj v televízii. Naposledy ako farár v Búrlivom víne.

NITRA. Ako 28-ročný stvárnil hlavnú postavu Martina Benku v dvojdielnom televíznom filme Zastretý farebný svet. Odvtedy sa pre Alfréda Swana akoby roztrhlo vrece s výraznými rolami. Dnes je sympatický šesťdesiatnik, ktorý na svoj vek vôbec nevyzerá, na voľnej nohe – je rád akejkoľvek ponuke, ale vždy zváži, či sa do toho dá. Snáď najviac príležitostí prichádza z rozhlasu, robí v dabingu a občas sa vyskytne aj v seriáli.

Kroner bol jeho strýkom

Herectvo má Alfréd Swan v krvi. Jeho otec bol vraj vynikajúcim rozprávačom, on spolu so starším bratom Lacim si vyrábali bábky a hrávali s nimi divadlo, od 10 rokov v Malackách ochotníčil. Na strednej škole mal výborného profesora, ktorý každý rok so žiakmi nacvičil jednu divadelnú hru.

„Navyše, sestra mojej mamy Terézia Hurbanová bola herečkou – najprv v Nitre, potom v Martine. Moja mama chodievala na jej predstavenia - vždy domov priniesla bulletiny a rozprávala nám o predstaveniach. V martinskom divadle sa zaľúbila do Jožka Kronera, vydala sa za neho a mali spolu Zuzku – neskôr tiež známu herečku, ktorá je mojou sesternicou,“ prezrádza Alfréd Swan.

„Nášho strýčka Jožka, ktorý sa priženil do hurbanovskej rodiny, sme milovali. Bol za každý žart, stváral s nami rôzne pestvá. Keď prišiel k moje starej mame na dolný koniec Malaciek, museli sme byť pri tom. Bol to náš idol, keď bol v televízii, museli sme ho vidieť.“

Zaujímavé je nielen herecké pozadie Swanovej rodiny, ale aj jeho korene, vďaka ktorým má tak neslovensky znejúce meno. „Starý otec bol pôvodom Škót. Keď prišiel do Rakúsko-Uhorska, vo Viedni sa zoznámil s Angličankou z Londýna, mojou budúcou starou mamou. Starý otec veľmi dobre rozumel koňom, jeho služby využívali mnohí šľachtici. Napokon zakotvil v kaštieli v Malackách u grófa Pálffyho a môj otec so svojou sestrou a bratom už zostali v tomto meste žiť.“

Na Novej scéne 27 rokov

Prostredie Alfréda Swana formovalo a tak nečudo, že si po strednej škole vybral štúdium na VŠMU. Na Novej scéne stál 27 rokov. Divadelných či rozhlasových postáv má na konte neúrekom, ani sa ich nesnažil počítať. Televízne roly si zapisoval – stvárnil ich do dvesto. „Najradšej spomínam na tie prvé, s ktorými som začínal. Prvú postavu som dostal ešte ako štvrták na VŠMU – režisér Oto Katuša ma obsadil do televíznej inscenácie 15. jar, neskôr som si zahral po boku Jany Brejchovej v televíznom filme Pani Heléne,“ spomína herec.

V poslednej dobe si televízne postavy prestal písať, najmä keď prichádzali seriálové úlohy. Patrí k nim napríklad menšia rola farára Chudíka v Búrlivom víne, výraznejšiu postavu Agneše Fazuľovej v seriáli stvárňuje jeho manželka Ľudmila, dcéra známeho herca, režiséra a niekdajšieho riaditeľa Národného divadla v Prahe Drahoša Želenského a legendárnej herečky Márie Bancíkovej.

Nahráva knihy pre nevidiacich

Alfréd Swan bol hosťom besedy v krajskej knižnici, reč sa teda, prirodzene, krútila aj okolo literatúry. Herec prezradil, že ako mládežník rád čítaval Winnetoua, knihy ho odvtedy sprevádzajú celým životom.

„Už asi 20 rokov chodím do levočskej knižnice pre nevidiacich a slabozrakých nahrávať zvukové knižky. Keď pre nich čítam, tak čítam vlastne aj pre seba. Robím to rád a odvtedy už ja sám málokedy siahnem po nejakej knihe, väčšinou mi ich „dodáva“ Levoča,“ hovorí Swan. „K tým, ktoré som objavil vďaka tejto knižnici, patrí aj Croninov román Klobučníkov hrad. Keď som ho čítal, uvedomil som si, že je to zo všetkých moja najobľúbenejšia kniha. Je tak úžasná, až som sa čudoval, že som sa s ňou doteraz nestretol.“

Recitátor so zamatovým hlasom

Herec sa zviditeľnil aj svojím umeleckým prednesom, ktorému sa venuje už desiatky rokov. V jeho knižnici zbierky poézie nemôžu chýbať, má svojich obľúbených autorov – špičkami sú pre neho Kostra, Smrek, Kováč a Turčányi.

„S poéziou sa stretávam v podstate od štúdií na VŠMU, keď ma „odkliala“ moja učiteľka umeleckého prednesu a začal som mnou pracovať. Moja kolegyňa herečka ma „dokopala“ do pásma poézie, tak som sa postupne s veršami oboznamoval. Začali ma obsadzovať do niekdajších Nedeľných chvíľok poézie, ktoré ľudia radi sledovali. Pekné príležitosti mi v tomto smere dali režiséri Igor Lembovič a Zlatica Buzgovičová,“ pokračuje Alfréd Swan.

„Teraz často recitujem v Slovenskom rozhlase. Keď sa mi niečo zapáči, zoberiem si to prečítať domov. No žiaľ, mám aj také básne, ktoré recitujem na pohreboch mojich priateľov a známych.“

Herec má 11-ročnú vnučku a 7-ročného vnuka. Vnučka rada recituje a spieva, no vnuk má najradšej futbal, čo je u chlapcov prirodzené.

„Chodím do porôt Hviezdoslavovho Kubína a iných recitačných súťaží a vidím deficit chlapcov. Občas sa objavia typy, ako tento rok, kedy človeku až padne sánka – poviete si, no ten je skvelý, prečo sa tomu nevenuje? No viete, ja som ho musela do toho „dokopať“ – prizná sa nám potom jeho učiteľka,“ konštatuje Swan. „Keď sa človek stane hercom tak ako ja, obyčajne si k prednesu nájde vzťah a objaví krásu poézie. Deti k tomu však ťažšie presvedčíte.“