NITRA. Kríž, ktorý chce na Zobore postaviť Otto Berger, má byť z ocele a osvetlený. Podľa informácií, ktoré majú k dispozícii ochranári, uvažuje investor o výške päťdesiat metrov a rozpätí 25 metrov.
Generálny riaditeľ stávkovej kancelárie Niké chce kríž darovať mestu. Primátor Jozef Dvonč zvolal k tejto téme už v marci stretnutie odborníkov z viacerých inštitúcií. Väčšina poslancov o ničom nevedela, nápad mal zatiaľ zostať utajený aj pred verejnosťou.
Keď sa o ňom Nitrania koncom apríla dozvedeli z médií, reagovali negatívne. „Ja to skôr vidím ako nie,“ odpovedal primátor aktuálne na otázku, či by mesto súhlasilo s osadením kríža.
Zámer v týchto dňoch posudzujú ochranári, ktorí hovoria, že na jeho realizáciu by bolo vhodnejšie „vybrať inú lokalitu mimo siete osobitne chránených území“.
Mesto čaká na stanoviská
„Myslím si, že to treba zastaviť,“ povedal primátor po medializácii zámeru. Dodal, že pôjde o citlivý zásah do prírody.
„Keď chce dotyčný pán mestu pomôcť, ja si viem predstaviť tisíc iných vecí, na ktoré by mohol prispieť,“ povedal poslanec Miloš Dovičovič na štvrtkovom zastupiteľstve. „On chce mestu darovať kríž. A my môžeme povedať áno alebo nie,“ reagoval Dvonč.
Berger je podľa neho synovcom kardinála a kríž by financoval z vlastných zdrojov. „Ale osadiť ho do priestorov Zobora je pomerne náročné. Momentálne čakáme na niektoré stanoviská, pretože ochranári mali vážne výhrady. Za to som si dovolil urobiť poznámku, že to vidím, že skôr nie,“ dodal primátor.
Verejná diskusia?
V prípade, že mesto povie Bergerovi nie, nie je podľa Dvonča potrebné zaťažovať informatívnou správou poslancov.
„Ja som v tomto smere nevylúčil ani diskusiu s občanmi. Nič nás nenaháňa, je to otázka, ktorá mala byť celá zrealizovaná zo strany pána Bergera,“ povedal na zastupiteľstve primátor.
Potvrdil, že zámer sa ešte ne-mal dostať na verejnosť: „Dohodli sme sa, že ho nebudeme zverejňovať, pokiaľ sa základné veci nevyjasnia a neprebehnú rokovania. Žiaľ, informácia unikla a ja za to nemôžem, pretože ja som nebol ten, ktorý by upozorňoval, že sa takéto niečo v meste chystá.“
Na chránenom území
Lokalita Skalka, kde by mal stáť kríž, je v druhom stupni ochrany. Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a zároveň aj Územia európskeho významu Zobor, ktoré je zaradené do európskej siete NATURA 2000. Povedal nám to Radimír Siklienka, riaditeľ Správy CHKO Ponitrie, ktorá zámer posudzuje.
Už samotná inštalácia päťdesiatmetrového kríža (najmä terénne úpravy a výkopové prá-ce) podľa Siklienku predpokladá zásahy do lesných a nelesných biotopov európskeho, respektíve národného významu. „Tieto zásahy ešte nevieme v tomto štádiu presne špecifikovať, investora sme požiadali o doplnenie projektovej dokumentácie.“
Umiestnenie stavby uvedených rozmerov, ktorá bude pôsobiť v prostredí dominantne, podľa ochranárov výrazne zmení panorámu Zoborských vrchov. Zachovanie charakteru krajiny Tribeča bolo pritom jedným z dôvodov vyhlásenia CHKO Ponitrie.
Sporné je aj osvetlenie
Ochranári majú obavy aj z toho, čo by sa dialo po osadení kríža. Majú skúsenosti, že ľudia zvyknú k takýmto stavbám v prírode nosiť umelé kvety, po ktorých zostávajú zvyšky nerozložiteľného odpadu, a zapaľujú tu sviečky.
„To predstavuje hlavne v suchom veternom období nebezpečenstvo požiaru. Rovnako predpokladáme zvýšenú návštevnosť doteraz pomerne turisticky málo navštevovanej lokality,“ povedal Siklienka.
Sporné je aj nočné osvetlenie kríža, ktoré by mohlo nepriaznivo ovplyvniť najmä v noci aktívne živočíšne druhy.
Schvaľovanie činnosti v ú-zemí európskeho významu podlieha v tomto prípade pod Okresný úrad v Nitre, odbor starostlivosti o životné prostredie. Ten teraz čaká na stanovisko Správy CHKO Ponitrie.
„Na základe podkladov, ktoré doteraz máme, predpokladáme, že umiestnenie kríža by mohlo mať vplyv na územie a malo by sa ďalej posudzovať. Podľa nášho názoru by bolo vhodnejšie na realizáciu takejto aktivity vybrať inú lokalitu mimo siete osobitne chránených území,“ dodal Radimír Siklienka.
Na cirkevnom pozemku
Pozemok, na ktorom chce Berger postaviť kríž, patrí cirkvi. „Samozrejme, že o tejto myšlienke vieme. Neboli sme jej iniciátormi, ale uvážte, ako by to bolo, ak by Cirkev bola proti postaveniu kríža,“ reagoval Martin Štofko, ekonóm nitrianskeho biskupstva.
Dodal, že kríž by okrem kresťanského symbolu bol aj zaujímavou ikonou, ktorá by mohla pritiahnuť turistov do Nitry. Zabúdať podľa neho netreba nielen na turistický rozvoj oblasti, ale aj na práva vlastníka.
„Navyše si myslím, že akýkoľvek kríž musí mať menší vplyv na životné prostredie ako vysielač alebo aj s naším povolením vznikajúce cyklistické cesty,“ poznamenal biskupský ekonóm.
Poukázal tiež, že donedávna bola na Zobore lanovka a z času na čas sa objavia úvahy o jej obnove. „Predpokladám, že takýto zámer by sa väčšine ľudí páčil a isto by mal na prírodu väčší vplyv. Osobne si preto myslím, že niektorým ľuďom viac prekáža to, že ide o kríž, ako to, aký vplyv na prostredie by mal.“
Štofko spomenul, že verejná mienka bola aj proti postaveniu Eiffelovej veže. Citoval z wikipédie, podľa ktorej ju Parížania považovali za poškvrnu mesta, nazývali ju tragickou pouličnou lampou alebo komínom a mala povolenie len ako dočasná stavba na 20 rokov.
V Bratislave boli proti
Otto Berger sa podľa medializovaných informácií najskôr pokúšal megakríž postaviť v Bratislave, no nezískal súhlas.
„V súčasnej dobe šírenia islamu do Európy nevidím dôvod na nesúhlas s postavením takéhoto symbolu. Kríž predsa nie je spätý len s katolíckou cirkvou, ale aj s históriou tejto krajiny. V Alpách vo Švajčiarsku je ich množstvo a nikto proti nim neprotestuje,“ povedal generálny riaditeľ Niké pre portál webnoviny.
Kto je Otto Berger
Podľa portálu osobnosti.sk sa Otto Berger narodil v roku 1938 v Bošanoch, dlhé roky pôsobil ako univerzitný pedagogicko-výskumný pracovník. V roku 1991 založil súkromnú spoločnosť Niké, ktorej dodnes šéfuje.
„Ako autor vytvoril množstvo úspešných televíznych hier, ako napríklad Hra o Niké, Biela - modrá - červená, Snívajte s nami a podobne,“ píše portál osobnosti.sk.
Berger je napríklad aj autorom osvetlenia v Divadle Andreja Bagara.
