NITRA. Spomienkami, vtipnými historkami a pesničkami nielen z vlastnej dielne pobavili divákov v kaviarni DAB Braňo Hronec a Ľubomír Feldek. Dve známe osobnosti slovenskej umeleckej scény boli hosťami Literárneho klubu Janka Jesenského.
Život na klávesách
Svojho času bol priekopník slovenského bigbítu, muzikant, spevák, skladateľ a neskôr hotelier Braňo Hronec na špici domácej hudobnej scény. Aj vďaka nemu odštartovalo svoju kariéru mnohých známych interpretov. So spevákmi a orchestrom, v ktorom každý z hudobníkov brilantne hral na viacerých nástrojoch, ponúkali divákom dokonalú pódiovú šou, čo nebolo v tých časoch vôbec bežné.
Dnes 74-ročný, ale stále mimoriadne svieži umelec v Nitre nielen spomínal na staré dobré časy. Predstavil aj svoju knihu Život na klávesách. „Je to moja prvá a posledná kniha. Na osnove môjho životného príbehu v nej približujem ľuďom pomery, v ktorých sme žili a v ktorých žil jeden muzikant. Čitatelia v nej nájdu zážitky, rôzne bizarné situácie a pikošky z našich koncertných ciest doma i vo svete, napríklad tu, na strane 101,“ zažartoval si Hronec, listujúc stránky svojej prvotiny.
Hudobník počas svojej kariéry spolupracoval s desiatkami známych spevákov a muzikantov. Jednou z prvých bola Jana Beláková, hviezda filmu Slnko v sieti, v oblasti džezu Zuzana Lonská. „Jana mala 14 rokov, keď sa nami začala spievať. Robili sme spolu 9 rokov. Potom prišli ďalšie speváčky - mulatka Sally Selingová z Prahy, Eva Máziková, Eva Kostolányiová, Marcela Laiferová, Alena Blažeková či Blanka Bezáková, ktorá dnes žije v Austrálii. Z mužov to boli speváci Ičo Belka, Vlado Chvalný, Marián Bednár a ďalší.“
Popri mnohých iných šnúrach si Braňo Hronec veľmi rád spomína na turné na Kube. „Boli sme tam dvakrát po jednom mesiaci. Sú to nezabudnuteľné zážitky. Vystupovali sme v provincii Santa Clara v drevenom divadle v koloniálnom štýle, ktoré malo svoju obmedzenú kapacitu. Keď sa ale ľudia dozvedeli o koncerte, toľko sa ich tam navalilo, že polícia musela strieľať do vzduchu a dav, ktorý sa dnu nedostal, rozohnať. Také niečo sa už nikdy nezopakovalo.“
Napísal prvý twist v Československu
K hudbe mal Braňo Hronec veľmi blízko už odmala. Narodil sa v rodine evanjelického farára, rodičia pekne spievali a obaja hrali na viacerých hudobných nástrojoch. Braňo sa už ako 6-ročný začal učiť na klavíri, neskôr zvládol akordeón, husle, gitaru, učil sa i na cimbale a bicích. Absolvoval konzervatórium, v štúdiu kompozície a dirigovania pokračoval na VŠMU.
Ako muzikant i skladateľ začínal s džezovou hudbou, populárnej sa začal venovať neskôr. Jeho pesničky sa hrajú dodnes. „Marcela Laiferová s Janou Belákovou naspievali úspešnú
skladbu Lampy už dávno zhasli. S priazňou poslucháčov sa stretla aj ďalšia moja pieseň Biele na čiernom. Alebo môj Telegrafný kľúč – to bol prvý twist v Československu, dovtedy niečo nevídané. Ako prvý ho nahral Jozef Krištof s Orchestrom Karla Vlacha,“ spomína Hronec, ktorý sa aj dnes venuje hudbe - denne cvičí na klavíri. A spolu s manželkou po kratšej „hibernácii“ pokračuje aj v prevádzkovaní ich hotela, ktorý založili pred 24 rokmi. Za ten čas pod svojou strechou hostili nejednu našu či svetovú celebritu.
Priateľstvo s Karolom Spišákom
Braňo Hronec a Ľubomír Feldek sa spoznali skôr, než sa stali susedmi a priateľmi. „Musím povedať, že keď sa prisťahoval na našu ulicu, bolo fascinujúce zobďaleč sledovať jeho dom, najmä v zime. Vychádzala z neho černoška a zametala ten biely sneh. To som tak z diaľky obdivoval, ale neodvážil som sa priblížiť,“ spomína básnik, prozaik a prekladateľ.
„Manekýnka sa neskôr vrátila do New Yorku a my s Braňom sme sa skamarátili. Videli sme sa skoro každý deň, vypili sme nejakú fľašku a každý druhý deň sme spáchali nejakú pieseň. Sú už väčšinou stratené alebo zabudnuté, Braňo si ale pamätá aj texty, ja som všetko postrácal.“
Ako Feldek zdôraznil, osobitne ich spojila známosť s ich kamarátom z Nitry - nebohým Karolom Spišákom, ktorý režíroval film Zlatňanka a do ktorého si objednal ich pesničky. Scénografiu robil ďalší Nitran - František Perger, úlohu Zlatňanky, ktorá hrala nahá, stvárnila Markéta Hrubešová.
„Braňo je skvelý muzikant. Je s ním výborná spolupráca, vždy vie, čo chce. Jeho melódie boli zvyčajne prvé, s textom som prichádzal až potom,“ pokračuje Feldek. „Pre Braňa neplatil ani rytmický zákon, za sebou dal päť dlhých slabík. To v slovenčine nemôže byť, vravím mu. Trval na tom, že to tam musí zostať. Aj zostalo. Taký je Braňo skladateľ. Text sa mu musí „pokloniť“, lebo je dobrý.“
Hronec a Feldek sú dlhoročnými priateľmi a spolupracovníkmi.
Publikum pobavili svojimi pesničkami. FOTKY: (ČE)
