Juraj
NITRA. Stačilo zavrieť oči a snívať. Nechať sa unášať, meditovať... Jeho hudba liezla pod kožu – raz svojou melancholickou krásou, inokedy nákazlivým temperamentom.
Nitru Maok navštívil veľakrát, ale ako muzikant tu teraz bol po prvýkrát a diváci ho nechceli pustiť z pódia. Spieval a hral bosý, obklopený množstvom hudobných nástrojov. Takmer dvojhodinový koncert, počas ktorého predstavil najmä nové veci a tiež svoj práve vznikajúci spevácky zbor, v synagóge ukončil búrlivý standing ovation.
Možno bude robiť aj na Svätoplukovi
Maok – vlastným menom Martin Tesák – je spevák, hudobník, skladateľ a multiinštrumentalista. Má na konte už 25 albumov, ale známym ho urobil najmä Jakubiskov výpravný film Bathory, v ktorom možno počuť aj jeho hudbu.
„Vydal som trinásť albumov, predtým vzniklo ešte šesť, ktoré zostali v šuplíku a von sa dostávajú sporadicky pri výnimočných príležitostiach. Ďalších šesť albumov mi vyšlo v spojitosti s niečím – napríklad básničkami, publikáciami, obrázkami a meditáciami,“ objasňuje Maok pozadie množstva CD, ktoré vydal.
K filmu Bathory sa vraj dostal ako slepé kura k zrnu. „Mal som koncert v jednej pražskej čajovni a Juraj Jakubisko tam náhodou prišiel. Dali sme sa do reči a nadviazali sme potom spoluprácu,“ vysvetľuje Maok. „Neviem, ako sa to ďalej vyvinie, ale mal by som robiť aj časť hudby k jeho ďalšiemu veľkofilmu – Slovanskej epopeji o Svätoplukovi.“
Maok skomponoval hudbu aj k dokumentom a prírodopisným filmom Pavla Barabáša či Tomáša Hulíka, teraz nedávno dokončil hudbu k dokumentu o Moravskom krase. Jeho hudba sprevádza i nejedno tanečné či divadelné predstavenie.
„Mojím snom je robiť hudbu do filmu o vesmíre alebo oceáne. Fascinuje ma tá nekonečnosť, vedomie, že na tejto malej guličke frčíme obrovským vesmírom so svojimi „veľkými“ problémami. Je to pre mňa veľmi inšpirujúce.“
Zvuk chladničky, vody, kameňov...
Pri tvorbe hudby rád využíva rôzne zvuky. „Napríklad nahratý spomalený zvuk chladničky som použil do prírodopisného filmu a režisér bol nadšený, vraj je to presne tá hudba, ktorú si do filmu predstavoval. Pomyslel som – no ani ti nebudem hovoriť, z čoho tá hudba je,“ smeje sa Maok. „V muzike som využil aj zvuk vody kvapkajúcej do vandlíka, tikajúce hodiny alebo padajúce kamene. Väčšinou tieto zvuky spomaľujem.“
Keď tvorí, najlepšie sa cíti v rovnovážnej polohe. „Žánre striedam podľa chuti, je obdobie, keď robím viacej filmovej hudby, potom sa to „prelomí“ a žiada sa mi zas viac koncertovať a podobne,“ vraví hudobník, ktorý vie v podstate vylúdiť tóny na akomkoľvek hudobnom nástroji.
Najradšej sa mu hudba vymýšľa skoro ráno, keď sa mu podarí vstať – tak okolo 4.- 6. hodiny. „Teraz máme malú dcérku, ktorá nám nie vždy dá vyspať sa do ružova, takže sa nám skoro ráno vstáva ľahšie,“ usmieva sa Maok. Keď sa z hudobníka stáva poslucháč, počúva vraj hlavne svoju hudbu. Keď má chuť na inú, pustí si Maxa Richtera či Harolda Budda.
Zo samoty späť do paneláku
Umelecké meno si muzikant vybral celkom prozaicky – je to skomolenina jeho vlastného mena Martin, ktoré ako malý nevedel vysloviť. Hovoril si teda Maok. Po rokoch ho vo svojich veciach objavil niekde napísané a rozhodol sa k nemu vrátiť.
Pochádza z Bratislavy, ale ruch veľkomesta načas vymenil za domček na samote na konci dediny. Dnes už opäť býva v paneláku – v Malackách.
„Životné „hurikánové“ zmeny ma zaviali zase inam. Aj keď som si predtým hovoril, že ma do mesta už nikto nedostane, znovu som tam. Život s touto jeho nevyspytateľnosťou ma inšpiruje aj v tvorbe,“ konštatuje Maok. „Na samote mi vyhovoval pokoj, blízkosť prírody - vyšiel som von do záhrady a vtáčiky mi čvirikali. V paneláku zas otočím gombíkom a je mi teplo, vyhovuje mi ten komfort. Len sa to podpisuje na mojich krížoch, takže by som zas mal asi odísť niekam na dedinu.“
Každý jeho deň je iný, rytmus mu dodáva najmenšia dcérka. „Ráno vstanem a keď sa k tomu dostanem, idem tvoriť. Inak manželke pomáham. Keď musím intenzívnejšie robiť filmovú hudbu, ona sa postará a ja viacej tvorím. Štúdio mám doma, takže von chodím iba kvôli koncertom.“
Hudba ako domov, prístav
Hudba je pre Maoka najväčším koníčkom, zároveň ho živí. Zatiaľ si nevie predstaviť, že by robil niečo iné. „Akurát minule som sa s kamarátom o tom bavil - ako sa v živote znenazdajky spustí tornádo a rozmetá vám všetky hrady, ktoré si staviate. Vtedy som povedal, že neviem, čo by som robil, keby som nemal hudbu. Hudba – keď ju tvorím, hrám či počúvam - je pre mňa ako domov, prístav,“ zamýšľa sa muzikant.
„Možno sú to silné slová, ale vždy sa v živote budem snažiť robiť len to, čo budem chcieť, čo ma bude baviť a napĺňať. Ak ma už nebude baviť hudba, nebude mi už ľúto, že ju nerobím. Budem robiť čokoľvek, čo ma baviť bude,“ dodáva remeselne zručný nedoštudovaný architekt, ktorý vie postaviť pec, komín či vyrobiť hudobný nástroj.
Martin Maok Tesák odohral v synagóge jeden úžasný koncert.
Martin s partnerkou Eniesou, s ktorou spolu nahrali posledné CD, dcérkou Eniesou a organizátorkou
koncertu Máriou Synakovou. FOTKY: (ČE)
