NITRA. Senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku oslobodil spod obžaloby troch mužov v dlhoročnej kauze miliónového dedičstva po grófoch.
Zoltán E. z Levíc a Jozef B. zo Zlatých Moraviec, ktorých na úradoch zastupoval Marek S. zo Šurian, chceli v reštitúcii získať majetky po šľachticoch Ľudovítovi Károlyim a Karolovi Forgáčovi. Využili na to rozsudky o určení otcovstva a starootcovstva, ktoré vyniesla levická sudkyňa. Tá už bola za svoje konanie odsúdená.
Sudkyňa určila otcovstvo nebohých grófov na základe čestného prehlásenia kočišov. Tí napísali, že sa páni citovo zblížili so slúžkami. Ich údajní potomkovia si potom v roku 2004 uplatnili na pozemkových úradoch v Nových Zámkoch a Nitre reštitučný nárok k rozsiahlym nehnuteľnostiam.
Súd: Nejde o trestný čin
Trojica spomínaných mužov bola obžalovaná z trestného činu podvodu v štádiu pokusu formou spolupáchateľstva. Podstata obžaloby spočívala v tom, že uviedli do omylu súd, respektíve pozemkový úrad.
„Špecializovaný trestný súd v Pezinku na svojom hlavnom pojednávaní 12. mája oslobodil obžalovaných z dôvodu, že skutok nie je trestný čin,“ povedala pre TASR hovorkyňa Katarína Kudjáková. Rozsudok nie je právoplatný, prokurátor sa odvolal. Spis ide na Najvyšší súd.
Podstata oslobodzujúceho rozsudku spočíva v tom, že obžalovaní nepredložili nepravdivé listiny, pričom súd ani pozemkový úrad ako štátne orgány nie je možné uviesť do omylu. Rozsudok o určení otcovstva bol v tom čase právoplatným rozsudkom vydaným nižším súdom, a nebol dôvod ho spochybňovať.
Sudkyňu odsúdili
Sudkyňu, ktorá rozhodla o otcovstve a starootcovstve, uznal Krajský súd už v máji 2011 vinnou zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Odsúdil ju na ročné väzenie s podmienečným odkladom na dva roky. Následne ju vtedajší prezident Ivan Gašparovič na návrh Súdnej rady zbavil funkcie sudcu.
Levická sudkyňa tvrdila, že o zámeroch údajných šľachtických potomkov nevedela, zneužili vraj jej rozhodnutia o otcovstve. Súd však nepochyboval o tom, že hrubo a úmyselne porušila zákon.
„V každom prípade bol otec nežijúca osoba, nemohla som porovnať biologické vzorky. Súd v občianskom konaní nemôže nariadiť exhumáciu. Vychádza sa len z listinných dôkazov,“ obhajovala sa sudkyňa.
Napríklad v prípade grófa Karola Forgáča (+ 1939) z Jelenca jej stačilo na uznanie otcovstva písomné prehlásenie bývalého kočiša, ktorý tvrdil, že sa gróf citovo zblížil s pomocnicou v kuchyni na svojom veľkostatku v Jelenci.
„Pán gróf bol vitálnym mužom a vyhľadával spoločnosť iných žien na uspokojenie svojej vášne. Pri rôznych udalostiach sa aj citovo priblížil k matke nebohého Zerafína, z čoho vzniklo silné citové puto a intímny vzťah,“ píše sa v už neplatnom rozsudku.
Rozsudky o otcovstve zrušili
Forgáčovci vlastnili aj 750- hektárový les v katastri obce Jelenec. Potomkovia údajného grófovho syna požiadali o jeho vrátenie. Obvodný pozemkový úrad v Nitre začal konať, no právna zástupkyňa Lesov dala podnet na Generálnu prokuratúru. Najvyšší súd nakoniec rozsudok o určení otcovstva zrušil.
Rovnako postupoval aj v prípade grófa Károlyiho (+ 1965). Podnet dal jeho skutočný vnuk zo zahraničia.
Hodnotu majetkov po grófoch odhaduje prokurátor na približne päť miliónov eur. Pôvodný odhad bol až 25 miliónov eur.
Autor: MIRIAM HOJČUŠOVÁ
