V Nitre ste vyrástli, dnes sa sem vraciate za deťmi a vnúčatami. Viaže vás k rodnému mestu ešte iné puto?
- Nitra bola, je a bude mojím mestom. Na futbal sem ale nechodím, hoci by som mohol. Mám na to svoje dôvody a príde čas, keď ich verejne poviem.
Nastúpili ste v Incar tíme, ako ste videli premiérový štart?
- Ešte z čias, keď som viedol futsalový Incar tím, sú pamätné naše tenisové súboje. S Mariánom Ďurovkinom sme sa hecovali, že si opäť zahráme, a keď prišla pozvánka na MY cup, nakoniec to vypálilo tak, že namiesto súperenia sme boli spoluhráčmi v jednom tíme. A som rád, že v tom dave tenisových majstrov sme sa nestratili.
Predsa len, nesiahali ste v ambíciách za vyšším umiestnením?
- Ako futbalový tréner by som mohol mať veľa aj úsmevných zhodnotení, prečo to opäť nevyšlo, ako je to dnes zvykom... My sme jednoducho len rešpektovali športové umenie a vek našich súperov.
Počas dvoch dní ste si našiel čas aj na viaceré debaty, boli aj o futbale?
- Z tenisu sa podarilo urobiť výbornú spoločenskú udalosť pre všetkých pozvaných. Mimo kurtu sme sa mohli baviť o športovom aj spoločenskom živote v našom meste, počul som aj veľa reálnych plánov do budúcnosti, či už futbalových alebo aj z iných oblastí. Ten nitriansky entuziazmus bol veľmi príjemný. V teplákoch si môžeme povedať všeličo aj všetko, nebolo to o podávaní rúk a guláši. Rád si zopakujem takéto stretnutie, želám organizátorom, aby sa im z neho podarilo vytvoriť tradíciu.
Na premiére MY Cupu sa minulý víkend zišli predstavitelia mesta, športových klubov i podnikateľskej sféry.
