NITRA. Eva mala jedenásť rokov, keď prekonala infarkt. Spôsobila ho Kawasakiho choroba. V nitrianskej nemocnici ju nezistili, pacientke určili nesprávnu diagnózu. Potvrdil to úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Kauza je na Okresnom súde v Nitre. Evini rodičia podali žalobu za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Od nemocnice žiadajú 50 899,20 eura.
„Sú to nároky z bolestného a zo sťaženého spoločenského uplatnenia,“ povedal právny zástupca Peter Koscelanský. V spore s nemocnicou zastupoval aj rodinu Šimona Bucha, ktorý upadol pri operácii nosnej prepážky do bdelej kómy. Buchovci vysúdili rekordné od-škodné. Nemocnica vtedy pre takéto prípady nebola poistená, dnes už je.
Na piatkovom pojednávaní sa zúčastnil aj zástupca komerčnej poisťovne, ktorá je vedľajším účastníkom konania. Pojednávalo sa po dvojročnej prestávke, pretože súd čakal na znalecký posudok.
Pani Silvia s právnym zástupcom Petrom Koscelanským. Foto: (mh)
Musí sa šetriť, berie lieky
Prípad sa stal v roku 2009. Eva má trvalé následky, hrozí jej transplantácia srdca.
„Má ho trvalo poškodené, má aneuryzmy a upchaté koronárne cievy,“ povedala mama Silvia. Už keď s dcérou pred šiestimi rokmi prišla do kardiocentra v Bratislave, navrhli jej transplantáciu. Zatiaľ s ňou nesúhlasila.
„Momentálne jej stav udržujú liečbou. Dcéra má trvale nasadené lieky, musí si dávať pozor, musí sa šetriť, nesmie športovať. Pravidelne chodí na kontroly, v tomto polroku to bolo už trikrát, lebo mala ťažkosti.“
Eve určili správnu diagnózu v bratislavskom kardiocentre, to už mala poškodené srdce. Podľa matky to bolo približne dva mesiace po tom, ako ju prepustili z nemocnice.
Chyby v dokumentácii
V Nitre Evu najskôr hospitalizovali na infekčnej klinike, mala sepsu (otrava krvi) a poruchu zrážanlivosti krvi. Potom ju presunuli na detskú kliniku. Ani tam nezistili, že za jej problémami je Kawasakiho ochorenie.
Podľa znalca „pacientke neboli podané lieky, ktoré sú základom liečby, čím došlo k vývoju najzávažnejších komplikácií tohto ochorenia - k obrovskému vakovitému rozšíreniu pravej a ľavej koronárnej tepny“.
„Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval nesprávnu diagnózu a liečbu aj nesprávne vedenú zdravotnú dokumentáciu,“ povedala hovorkyňa úradu Soňa Valášiková.
V zdravotnej dokumentácii boli zistené „zásadné pochybenia“. Podľa právnika Koscelanského bolo do nej dopisované rukou.
Rodina sa najskôr s nemocnicou pokúsila dohodnúť mimosúdne, neuspela. Obrátila sa preto na súd, ktorý vydal v roku 2011 platobný rozkaz na požadovanú sumu. Keďže nemocnica podala odpor, začalo sa súdne pojednávanie.
Dohodnú sa mimosúdne?
Dohoda nie je ani dnes vylúčená. Naznačil ju právnik komerčnej poisťovne, ktorej bola žaloba doručená až vlani v septembri. Sudkyne sa na piat-kovom pojednávaní pýtal na jej predbežný právny názor.
„Zodpovednosť odporcu daná je, nebola správne stanovená diagnóza, viedlo to k následkom,“ vyjadrila sa sudkyňa. „Súd berie do úvahy aj to, že stanovenie diagnózy bolo ťažké,“ dodala.
Nemocnica nárok pacientky na odškodné odmieta, navrhla vypracovanie ďalšieho - kontrolného znaleckého posudku. Súd to zamietol. Pojednávanie odročil na jeseň. Vypovedať má znalec z Prešova, ktorý vypracoval posudok.
Chorobu nezistili
V piatok na súde vypovedal kardiológ a bývalý prednosta detskej kliniky profesor Vladimír Milovský. Dnes už v nitrianskej nemocnici nepracuje.
Potvrdil, že Eva bola preložená z infekčnej kliniky na detskú. Tieto dve kliniky podľa neho často konzultovali aj podozrenie na Kawasakiho chorobu. Klinické príznaky v prípade Evy však podľa profesora nezodpovedali tomuto ochoreniu.
„Po preliečení sepsy k nám bola prijatá bez teploty, úplne chýbal príznak zväčšených lymfatických uzlín.“ Eva mala zápal očných spojivek aj zápal v ústnej dutine, ale tie sú podľa Milovského súčasťou veľkej väčšiny infekčných ochorení u detí.
Chorobu podľa neho nepotvrdili ani opakované kardiologické vyšetrenia ultrazvukom. „Tieto vyšetrenia som vykonal osobne, ani pri jednom sa nič nezistilo.“
Exprednosta kliniky povedal, že sa preto nakoniec priklonil k diagnóze, ktorú určili na infekčnej klinike: Stevens-Johnsonov syndróm. Ide o prudkú reakciu organizmu na vírus alebo lieky.
Neúmyselná chyba
„Kawasakiho ochorenie patrí do skupiny autoimúnnych ochorení, kde nie je známa príčina, jasný vyvolávateľ. Je to ochorenie, kde je veľa hypotéz. Chýbajú takzvané zlaté diagnostické štandardy, sú iba odporúčania,“ vypovedal na súde bývalý prednosta kliniky.
Spomenul tiež, že Kawasakiho choroba sa podľa literatúry najčastejšie vyskytuje u chlapcov vo veku od jedného do piatich rokov. V rôznych štúdiách sa spomína, že až v tridsiatich percentách prípadov prebieha atypicky, chýbajú kľúčové príznaky, preto sú problémy s diagnostikou.
„Bohužiaľ, takéto prípady sa vyskytujú na celom svete a aj sa vyskytovať budú. Mňa osob-ne mrzí ako človeka aj odborníka, že pacientka skončila takto. Ale postupoval som podľa určitých kritérií a myšlienkových postupov, ktoré nevylučujú omyly,“ povedal profesor Milovský.
Dodal, že každá nemocnica by mala byť poistená pre takéto prípady zlej liečby. „Ak sa stala chyba, bola neúmyselná. Súcitím s vami,“ dodal na adresu matky.
Zvažoval, nezapísal
Lekár povedal, že v prípade Evy zvažoval aj Kawasakiho ochorenie, no vyšetrenie koronárnych artérií to nepotvrdilo. Právny zástupca rodiny Koscelanský sa v tejto súvislosti pýtal, prečo to nie je zaznamenané v zdravotnej dokumentácii.
„Pri vyšetrovaní pacienta zvažujem príznaky a keď prijmem uzáver, tak nemusím napísať všetky diagnózy, s ktorými som uvažoval. Možno je to chyba, možno nie,“ reagoval profesor.
Koscelanský povedal, že v zdravotnej dokumentácii sa nepíše ani o vyšetrení koronárnych ciev. „Podľa mňa by sa to v zdravotnej dokumentácii malo nájsť. Keď to nie je v prepúšťacej správe, to neznamená, že to nie je v chorobopise,“ reagoval lekár.
Na otázku, kedy podľa neho dostala pacientka infarkt, odpovedal: „To sa nedá presne povedať. Aneuryzmy sa vyvíjajú počas mesiacov.“
Ich vzniku môžu zabrániť imunoglobulíny. Eve ich preventívne nenasadili. Lekárka, ktorá bola vtedy v nemocnici zodpovedná za farmakoterapiu, sa vraj neskôr vyjadrila, že by ich pre pacientku nepodpísala. Dôvodom je, že neboli v tom čase indikované.
Kawasakiho choroba bola po prvýkrát zistená u japonských detí v roku 1967. Spúšťa zápal v rôznych častiach tela. Veľmi nebezpečný je zápal krvných ciev, ktorý môže spôsobiť až srdcový infarkt. Je to autoimúnne ochorenie, príčina nie je dodnes známa.
