Bol som taký smelý zajko, hovorí Michal Kalafut

Práve brigádoval v bratislavskej kaviarni, keď mu zo Starého divadla oznámili, že ho berú. Už ani nedúfal, že sa ozvú.

NITRA. Michal Kalafut pochádza z Kežmarku a po babke má vraj aj poľské korene. Sympatický blondiak z východu je čerstvou posilou hereckého súboru Starého divadla Karola Spišáka.

Keby vraj nebol hercom, zrejme by sa stal profesionálnym vojakom, volanie múz však bolo silnejšie. V nitrianskom divadle má za sebou necelý polrok a niekoľko postáv – v inscenáciách Jánošík, Janko a Marienka či Pipi Dlhá Pančucha. Keďže hrá aj v Bratislave, mohli ste ho tiež vidieť v predstaveniach SND Skrotenie zlej ženy, Aj kone sa strieľajú, Vejár, Buddenbrookovci a Antigona v New Yorku. Objavil sa aj na doskách Astorky v hre Fajčiarky a spasiteľky, či divadle Batyskaf v Škvrnách na slnku.

Brigádoval v kaviarni

Do Starého divadla sa Michal dostal cez konkurz. Pozdávalo sa mu najmä preto, že sa venuje bábkovému aj alternatívnemu divadlu. Po konkurze sa vraj dlhšiu dobu nič nedialo, tak si myslel, že už z toho nič nebude.

„Bol som v práci a šéfke v kaviarni, kde brigádujem, som práve hovoril, ako mi je ľúto, že ma do Starého divadla nevzali, keď mi naraz zazvonil telefón,“ vraví Michal. „Dramaturgička Veronika Gabčíková sa mi ozvala s tým, či ešte stále mám záujem. Ak áno, môžem nastúpiť od 1. marca. Nesmierne ma to potešilo.“

Michalovými prvými boli roly v predstaveniach Jánošík, Dracula a Janko a Marienka, ktoré prevzal po odchádzajúcom hercovi Milanovi Vojtelovi. S prvými postavami prišli aj nové skúsenosti. „Po prvýkrát som držal v ruke bábku, kolegovia ma učili, ako s ňou narábať. Kvôli Jánošíkovi som absolvoval aj rýchlokurz hry na fujaru, kontrabas a píšťalu, s Egonom Gnothom som zas nacvičoval spev. Moju prvú „vlastnú“ úlohu – Tommiho a spolu s ním ďalšie postavičky - som dostal v inscenácii Pipi Dlhá Pančucha,“ spomína herec na začiatky v Nitre. „Veľmi ľahko sa mi naskočilo do zabehnutého systému, lebo kolektív hercov mi ochotne pomáhal a radil. Všetci boli skvelí.“

Po prvýkrát na scéne stál ako Jánošík. „Vyšiel som na javisko ako prvý, bolo to také zvláštne. Nie som veľmi zvyknutý hrať pre deti zo základných škôl, ktoré tvorili publikum,“ hovorí Michal. „Trému som mal, to je pravda, ale po prvej vete zo mňa opadla.“

Popri škole si zarobil v divadle

Na základnej škole sa prejavoval ako umelecky i športovo nadaný chalan. Chodil na klavír, robil futbal, basketbal, navštevoval včelársky krúžok a deväť rokov sa súťažne venoval spoločenským tancom.

„Na základnej som bol taký „smelý zajko“, bol som všade, kde bolo treba rozprávať, recitovať, moderovať... Ani s učením som nemal problémy,“ usmieva sa herec. „Moja učiteľka klavíra ma nahovorila, či by som nešiel na konzervatórium. Vyskúšal som a prijali ma. Po 4. ročníku som sa hlásil na Akadémiu umení v Banskej Bystrici, ale v druhom kole som vypadol.“

Počas štúdia na hudobno-dramatickom odbore konzervatória sa Michal naďalej venoval svojim záľubám – chodil na klavír, súťažil v spoločenských tancoch, športoval, deťom hrával divadielko. Od 3. ročníka hosťoval v divadle v Spišskej Novej Vsi – zahral si v predstavení Čaj u pána senátora.

Po maturite sa prihlásil na činoherné herectvo VŠMU, kde ho prijali. Spoločenským tancom bol po 9 rokoch koniec... Jeho ročníkovým pedagógom bol Emil Horváth. Počas štúdia zároveň pokračoval na konzervatóriu v Košiciach, kde si urobil pedagogické minimum. Vedúcim ročníka mu bol Jozef Adamovič. Vždy sa ho vraj pýtal, ako je v Bratislave.

„Spolu so mnou na VŠMU študovali napríklad Dominika Kavaschová zo seriálu Chlapi neplačú, divadelná a filmová herečka Judit Bárdos, Daniel Fischer, ktorý má svoju kapelu a dnes hrá v SND v Bratislave, či Daniel Žulčák, ktorý je dnes v martinskom divadle,“ pokračuje Michal.

„Mali sme šťastie, že sme už ako študenti mali možnosť hosťovať v divadlách. Keď som VŠMU končil, mal som v SND sedem predstavení. Bola to nielen pekná herecká príležitosť, ale aj možnosť niečo si zarobiť. Ja som však po škole potreboval finančnú istotu.“

Priateľka bude hrať v DAB

Popri hereckej práci si preto Michal vybavil brigádu – rok a pol pracoval ako čašník v kaviarni Hemingway. Šéfka si ho obľúbila a prehovárala ho, aby u nej zostal dlhšie. Dokonca mu ponúkla flexibilný pracovný čas.

Džob v kaviarni bol však pre herca len otázkou času. Chodil po konkurzoch a kastingoch, aby získal stále angažmán. Bol aj v Divadle Andreja Bagara, lenže tam hercov jeho veku majú dosť.

„Moja priateľka Janka Labajová, ktorá ešte chodí na VŠMU, mi povedala o konkurze na herca v Starom divadle. Dnes som už členom jeho súboru, čo ma veľmi teší. Priateľke tiež vyšlo v hosťovanie v DAB – od septembra bude hrať v predstavení Faust je hladný a zabehla mu Grétka, ktoré režíruje Braňo Holiček.“