V 16 rokoch si na brigáde vo východnom Nemecku zarobil na svoju prvú kameru. Odvtedy je v prírode jeho vernou spoločníčkou.
NITRA. Hneď dve ceny si z celoslovenského kola Cineamy odniesol Nitran Stanislav Kováč. Za snímku Hory, batoh, kamera získal prvú cenu v kategórii autorov nad 21 rokov v sekcii dokument, zároveň za ňu dostal i Cenu predsedu NSK.
Trojdňová celoštátna prehliadka amatérskej filmovej tvorby sa konala v Mlyny Cinemas. Nitran sa na nej nezúčastnil po prvýkrát – vlani si odniesol druhú cenu za film Ostrovy života vs. antropogénne činitele. Celkovo má na konte šesť filmov – ani jednému z nich nechýba cena z filmových prehliadok a súťaží.
Zaujímali ho najmä jelene a srnce
Stanislav Kováč je kameraman a dokumentarista voľnej prírody, pôsobí aj ako aktívny člen stráže prírody. Vo svojom filme divácky atraktívnym spôsobom približuje dianie a život v prírode, ktoré bežný človek nemá šancu zažiť. Dokument zachytáva činnosť kameramana v horských terénoch i prácu ochranárov. Môžeme v ňom vidieť, ako sa dá priblížiť k jeleňom, medvede z Veľkej Fatry, záchranu hniezda bociana čierneho, zlaňovanie do podzemia za zimujúcimi netopiermi v Revúckej vrchovine či výpravu za bielym danielom na Záhorí.
Filmovanie ho zlákalo už ako tínedžera. „V 16 rokoch som si na brigáde vo východnom Nemecku zarobil na svoju prvú kameru. Investoval som do nej skoro celý zárobok,“ spomína Stanislav Kováč. „Odmala som veľkým obdivovateľom prírody. Kým moji rovesníci chodili na futbal, zábavy a diskotéky, ja som s kamerou v ruke „lovil“ lesnú zver.“
Nitrana zaujímali hlavne jelene a srnce. Objektívom kamery poctivo dokumentoval okolitú populáciu. Spočiatku bol nimi taký fascinovaný, že v Zoborských vrchoch mal zdokumentovaných asi 70 percent stavov. Poznal ich takmer všetkých. Mnohé jelene filmoval aj ďalej až v Tribečskom pohorí.
„Do hory som chodil bez statívu. Pri filmovaní som nedbal na technickú kvalitu, ani kompozíciu. Zaujímal ma tvar parohov – podľa nich som zvieratá v prírode spoznával aj po rokoch,“ vysvetľuje kameraman. „Neraz som si zobral dva týždne dovolenky a počas potuliek s kamerou som denne prešiel aj 50 kilometrov. Dnes je to inak. Prírodu beriem ako celok. Z pekného záberu motýľa či chrobáka mám rovnakú radosť ako z jeleňa.“
Vyprovokovala ho manželka
Asi 30 rokov si Nitran zábery zveri ukladal len do svojho archívu. Nápad predstaviť sa vlastným filmom aj verejnosti vyšiel od jeho manželky, s ktorou bol pred pár rokmi na Levických poľovníckych dňoch. Ich súčasťou bol totiž filmový festival o prírode a poľovníctve.
„Až keď som chcel spracovať svoj prvý film, uvedomil som si, že moje zábery z minulosti sú nanič. Darmo na nich boli skoro všetky medailové jelene a srnce z okolia, keď boli roztrasené, kompozične nedotiahnuté. Uvedomil som si aj ďalšiu chybu. Mal som iba zábery zveri, nič iné. V serióznom filme však potrebujete divákovi ukázať aj pohoria, lesy, lúky, kvety, vtáky, celý biotop. Začal som teda všetko odznova. Až samotné filmovanie ma naučilo vnímať prírodu ako celok.“
Nitran potom filmoval všetko navôkol a s kvalitnejšou technikou. Statív sa stal nevyhnutnosťou a zábery mali hneď inú dimenziu. „Dnes sa teším aj z pekne rozkvitnutej lúky či vtáčieho spevu, vychutnám si cvrlikanie cvrčkov a priam nasávam všetku tú pozitívnu energiu z okolia.“
Absolútny víťaz
V roku 2010 už Stanislav Kováč držal v rukách svoje prvé ocenenie. So svojím úplne prvým filmom Nie je revír ako revír sa stal absolútnym víťazom medzinárodného filmového festivalu na Levických poľovníckych dňoch. O rok sa situácia na tom istom fóre zopakovala s filmom Ostrovy života vs. antropogénne činitele, ktorý sa opäť stal absolútnym víťazom. Navyše si odniesol prvú cenu aj za ďalší film Z polí, lúk a lesov.
Začal tvoriť aj iné filmy, nielen s tematikou prírody. Nedávno STV odvysielala jeho dokument Tradície v súčasnosti - Dražovce, ktorý natočil pri príležitosti 900. výročia prvej písomnej zmienky o obci a daroval ho občanom obce. Zachytáva v ňom život súčasných Dražovčanov a cez spomienky najstarších obyvateľov sa vracia do minulosti.
Jeho zatiaľ posledný, šiesty film Hory, batoh, kamera získal na Cineame dve ocenenia. „Úprimne poviem, že som to nečakal. Vlani som skončil druhý s filmom, ktorý dokumentoval dopady výstavby priemyselného parku v Nitre na životné prostredie. Tento film na niečo poukazoval. „Batoh“ je iný. Je to zážitkový film, v ktorom nič závažné neriešim. Myslím si, že má slušný strih, dynamiku i gradáciu,“ hodnotí autor. „Hlavne však divákovi ponúka menej známe zákutia a ochranárske činnosti. K jeho natočeniu som dostal podnet na filmovom festivale Vysoké Hory Nitra."
Práve na tomto festivale chce Stanislav Kováč v novembri predstaviť druhý diel filmu Hory, batoh, kamera, ktorý má už viac-menej hotový.
Súbežne pracuje tiež na svojom „ťažiskovom“ filme o problematike záchrany živočíchov žijúcich v antropogénnom prostredí, teda priamo medzi nami a v našich obydliach. Týmto dokumentom sa chce predstaviť na Ekotopfilme 2016.
Stanislav Kováč v objatí manželky a dcéry, ovenčený cenami z medzinárodného filmového festivalu na Levických poľovníckych dňoch.
Pri pozorovaní danielov. FOTKY: MATÚŠ KOVÁČ
