NITRA. Členkou Starého divadla Karola Spišáka je od roku 2001. Do nitrianskeho divadla Ľubomíra Dušaničová nastúpila ešte počas štúdia na VŠMU, kde v roku 2002 ukončila bábkoherectvo. V Nitre rodáčka z oravského Lieseku pôsobila päť rokov, počas ktorých vytvorila postavy v inscenáciách Belasý vták, Tri múdre kozliatka putujú do Ameriky, Čin - Čin, Snehová kráľovná, Z rozprávky do rozprávky, Najväčšie cigánstvo, Hobit či Ponitrianske vyprávky.
V kostole založila spevácky zbor
Minulú sezónu sa herečka do Starého divadla vrátila po ôsmich rokoch materskej dovolenky. Úlohu dostala v predstavení Kedy budú Vianoce a späť sa vrátila do svojej postavy v rozprávke Snehová kráľovná.
„Návrat bol pre mňa veľmi pozitívny. Nemala som skúsenosť s mladým Šimonom Spišákom, robila som ešte s režisérmi Ondrejom a Karolom Spišákovcami. Bola som milo prekvapená, Šimon do inscenácií, ktoré robí, vnáša pohodu, nemali sme žiaden stres,“ hovorí Ľubomíra Dušaničová.
„Z tej pohody nakoniec nenásilným spôsobom vzniká veľmi dobrý výsledok. Režisér v predstavení uchováva hodnoty, ktoré treba deťom vštepovať a pritom sa nebráni moderným prostriedkom, ktoré sú schopné priblížiť sa dospelým i deťom. Robila som po prvýkrát aj so scénografom Karlom Čechom, ktorého práca ma tiež príjemne prekvapila.“
Ešte počas materskej dovolenky herečka začala pôsobiť v trnavskom divadle, keďže to má zo svojho bydliska v Zelenči do Trnavy blízko. Momentálne v ňom hrá v troch inscenáciách. Diváci ju môžu vidieť aj na doskách Divadla Andreja Bagara, kde v hre Gazdiná roba stvárňuje síce textovo menšiu, ale inak výraznú postavu notáriusky.
„Aj v Zelenči som aktívna v oblasti kultúry – založila som v kostole spevácky zbor a pomáham skupine Nadšenci za obnovenie tradícií, ktorú tvoria herci z niekdajšieho Bednárikovho Z-Divadla a noví ľudia. S nimi robievam napríklad maškarné plesy pre dospelých, pochovávanie basy a iné príležitostné podujatia.“
Pre synov je vzorom „ujo Milan“
Ľubomíra Dušaničová má troch synov - 9-ročného Maximiliána, 6,5-ročného Sebastiána a 4-ročného Cypriána. Ako všetko popri ich výchove stíha?
„Mala som obdobie, že som sa priam pohrúžila do aktivít v Zelenči a potom na rodinu nebolo veľa času, ale snažím sa v živote hľadať takéto to vyváženie, vyrovnanie, nejaký kompromis, aby sme stíhali fungovať aj vo vzťahu a dávali deťom, čo im patrí,“ vysvetľuje herečka.
Synovia sa na maminu chodia pozerať do divadla v Nitre aj Trnave. „Síce sú to v Trnave predstavenia pre dospelých, ale starší synovia sú to schopní ako-tak vnímať. Doma sa o inscenáciách spolu rozprávame a hoci ma poznajú ako herečku na javisku, stále vo mne vidia najmä svoju mamu,“ konštatuje Dušaničová.
„Uvidíme, aký budú mať neskôr vzťah k divadlu, či budú kráčať v mojich šľapajach. Majú v sebe istú dávku exhibicionizmu, ktorý ale nemusí byť smerodajný pri výbere povolania. Snažím sa hlavne „zasadiť“ do nich nejaké hodnoty. Spôsobom svojho života ovplyvňujem aj ich, usilujem sa ich obzor rozšíriť o umelecké sféry – najstarší syn chodí na klavír, mladší na husle. Prostredný Sebastián vyhlasuje, že bude herec – ale nehovorí, že „ako moja mama“, ale „ako môj ujo“, teda môj brat Milan Ondrík. Všade sa chváli tým, že je najznámejším hercom v Bratislave, je pre nich vzorom.“
Naučila sa sama na gitare
Rodáčka z Trstenej, ktorá vyrastala v Lieseku, pochádza zo siedmich detí. „Keď som chcela ísť na gitaru, mamka mi povedala, že Jožo Gura, náš sused, sa naučil aj bez školy, môžem sa aj ja. Tak som to spravila – naučila som sa hrať tak, aby som mohla viesť detský zbor a skladať si nejaké svoje pesničky,“ prezrádza herečka, ktorá už dlhší píše aj básne.
„Otec nám celé detstvo spieval, pozná strašne veľa piesní, je takou nekonečnou studnicou, len vyťahuje, vyťahuje a stále má čo vytiahnuť. Ako decká sme hrávali v ochotníckom divadle, dokonca štyria súrodenci.“
Na strednej škole sa začala venovať umeleckému prednesu. To ju tak trochu nasmerovalo k tomu, že sa po skončení gymnázia poskúšala ísť na herectvo. Nevyšlo to.
„Mala som pocit, že som zlyhala skôr osobnostne. Tá Bratislava a sebavedomie tamojších ľudí ma prevalcovalo, tak som nedokázala naplno ukázať, čo vo mne je,“ priznáva herečka. „Dozvedela som sa ale o bábkarine. Tento smer ponúka rozvoj reči, pohybu, spevu, všetkého, čomu som sa v živote chcela venovať.“
Pred prijímačkami na katedru bábkarskej tvorby si povedala, že teraz ukáže, čo v nej je a buď sa to podarí, alebo nie. „Tentoraz to vyšlo. Som v živote spokojná s tým, ako to je. Cítim, že nejaká umelecká hodnota vo mne je a prejavuje sa. Vždy, keď niečo robím, snažím sa do toho dávať maximum,“ dodala Ľubomíra Dušaničová.
Ľubomíra Dušaničová sa do Starého divadla vrátila po ôsmich rokoch materskej dovolenky. FOTO: (ČE)
