NITRA. Jeden z tradičných regiónov je Dolná Nitra, lokalita so silným poľnohospodárskym a vinohradníckym zázemím. Historici a etnografi ju však vnímajú rôzne. V historickom zmysle slova sa Dolná Nitra spája s územím medzi Nitrou a Novými Zámkami, v etnografickom ponímaní je oveľa rozľahlejšia a siaha až po Topoľčany. Dolná Nitra patrila kedysi do Nitrianskej župy.
Geograficky Dolnú Nitru ohraničujú rieky Váh a Žitava. Od Váhu na západ bola už Bratislavská župa, od Žitavy na východ Tekov.
Dominancia Nitry
Región Dolnej Nitry patrí medzi naše najstaršie sídelné oblasti. „Kontinuálne je osídlený už od paleolitu. V období neskorej doby kamennej vznikajú v tomto regióne prvé opevnené hradiská ako centrá politickej a hospodárskej moci. Napríklad Nitra bola od najstarších čias vďaka svojej vynikajúcej polohe a genius loci predurčená na to, aby sa stala významným regionálnym strediskom,“ hovorí Peter Keresteš, historik a riaditeľ Štátneho archívu v Nitre. Celý región je však mimoriadne bohatý na archeologické náleziská. Známe sú tiež napríklad Arkuš medzi Ivankou pri Nitre a Brančom, Nitriansky Hrádok, ktorý preslávil objav hrádockej venuše či slovanské nálezisko v Bojnej.
„Oblasť bola intenzívne osídlená najmä v dobe rímskej, kedy práve okolie Nitry patrilo k veľmi husto osídleným enklávam, a to najmä germánskymi kmeňmi. Od šiesteho storočia nášho letopočtu zohráva toto územie úlohu pri osídľovaní Slovanov. Stáva sa regiónom, ktorý je z hľadiska národných dejín mimoriadne dôležitý – práve v Nitre sa koncom 8. storočia formuje Pribinovo kniežatstvo a Nitra sa stáva najdôležitejším dejiskom formovania našich národných dejín. V roku 828 je tu vysvätený prvý kresťanský chrám v strednej Európe. Vysvätil ho salzburský biskup Adalrám na majetku kniežaťa Pribinu,“ povedal Peter Keresteš. V roku 833 bola Nitra dobytá kniežaťom Mojmírom a začlenená do Veľkomoravskej ríše. Stále si ale niesla atribút jedného z najdôležitejších centier v regióne.
Aj v Uhorskom kráľovstve sa Nitra udržiavala silné postavenie. V roku 1248 jej udelili privilégiá slobodného kráľovského mesta, o štyri desaťročia na to sa dostala do vlastníctva nitrianskych biskupov a jej význam ustrnul. O jej vývoji v staršom stredoveku sa vie na rozdiel od miest ako Bratislava, Banská Bystrica či Košice iba málo, stredoveký mestský archív bol zničený a zachoval sa až od začiatku 17. storočia.
Vyľudnené obce
Dolnú Nitru výrazne zasiahlo obdobie tureckej okupácie. „Celý juh bol deštruovaný, došlo tu k výraznej depopulácii, mnohé sídla boli vyľudnené a nanovo osídlené. Niektoré obce v okolí Nových Zámkov boli aj viac ako tridsať rokov neobývané,“ vysvetľuje historik Peter Keresteš.
Na konci 17. a začiatkom 18. storočia bola Dolná Nitra intenzívne osídľovaná novým slovenským obyvateľstvom, ktoré zmenilo etnický ráz územia s dominujúcim maďarským obyvateľstvom. Ľudia sem prichádzali z rôznych kútov západného a severozápadného Slovenska, najmä z okolia Považskej Bystrice, Trenčína, Kysúc, ale aj z okolia Prievidze, Topoľčian či zo Záhoria. Potvrdzujú to mnohé priezviská, ktoré sem ľudia priniesli. Napríklad obec Bánov pri Šuranoch opätovne obnovili a založili Záhoráci z okolia Perneku a Rohožníka, Svätoplukovo pri Nitre zas evanjelici z okolia Myjavy a Starej Turej.
Veľkou výmenou obyvateľstva sa pretrhli mnohé väzby. Aj tým sa Dolná Nitra líši od regiónov akými sú napríklad Liptov, Kysuce či Orava, kde bola sídelná kontinuita neprerušená stovky rokov.
