Začiatkom jari svet obletela neradostná správa: futbalista Serede Róbert Scherhaufer leží v galantskej nemocnici. „Lekári hovoria, že v mojom prípade možno hovoriť doslova o šťastí v nešťastí. Chrípkový vírus zmutoval, telo sa bránilo, vyprodukovalo množstvo protilátok, ktoré napadli miechu. Vraj ide o jeden prípad na stotisíc. Sám neviem, čo si myslieť,“ zneli slová rýchlonohého útočníka vo februári tohto roku.
Znovu sa učil chodiť
Dnes je situácia iná. Čerstvo 24-ročný zakončovateľ už navonok pôsobí ako zdravý človek. Doma z nemocnice je už skoro tri mesiace. „Celkový stav sa zlepšuje dobrým tempom, dávky liekov sa mi znižujú, schudol som päť kíl. Niektoré časti tela však stále ostávajú menej citlivé a ovládateľné, ale aj tak to veľmi pokročilo,“ opisuje hráč, ktorého absenciu je na hre Serede cítiť.
Poškodenie miechy je veľmi kritická záležitosť. Robo sa o tom, žiaľ, presvedčil na vlastnej koži. „Po troch týždňoch v nemocnici som sa prvýkrát pokúsil odlepiť nohu pár centimetrov do výšky. O týždeň na to som sa prvý raz posadil na kraj postele. Trvalo to však iba pár sekúnd. Po vyše mesiaci som sa dokázal aj postaviť. Ale tiež iba na chvíľu...,“ opisuje pre bežného smrteľníka priam nepredstaviteľné skutočnosti.
„S chôdzou som takisto musel začať úplne nanovo. Bol som ako malé dieťa, pomáhali mi v tom všelijaké aparáty, pretože svalstvo na nohách, samozrejme, úplne odišlo. Momentálne s chodením už nemám problémy, občas si dokonca zabehnem. Niekedy si aj zvyknem zažonglovať s malou gumenou loptou, ktorú máme doma v kuchyni.“
Pred necelým mesiacom oslávil 24. narodeniny. Gratulanti mu želali jediné: zdravie! FOTO: ARCHÍV R. S.
Futbal nie je všetko
Futbal je jeho najväčšia vášeň. Veľmi mu chýba. Nevzdal sa a bojuje. Pre návrat na zelené trávniky vykonáva maximum. „Doma robím všetko, čo môžem. Keďže som mal možnosť bližšie nahliadnuť do pomerov v našom zdravotníctve, tak som si povedal, že tak ako každý, aj ja som sám zodpovedný za svoje zdravie. A keď chcem byť zdravý, musím spraviť aj niečo navyše, nie sa riadiť len tým, čo povedia doktori. Preto som začal veľa čítať. Vyhľadávam informácie potrebné na zlepšenie môjho stavu. Samozrejme, dôležitá je duševná pohoda. Práve na ňu dbám najviac,“ hovorí Robo.
Aj v neľahkých časoch našiel oporu v kruhu svojich najbližších. „Som im veľmi vďačný. Celý čas pri mne stoja. Nie je to len tak, vyžaduje to nielen psychickú, ale aj finančnú podporu,“ vraví Scherhaufer. Svoju budúcnosť nespája len s futbalom. „Rád by som nejako pomáhal ľuďom s ťažkými situáciami. Chcel by som sa venovať aj športovej psychológii, kde by som využil moje vlohy a životné skúsenosti.“
Z najhoršieho je už vonku. MY takisto veríme, že ho čoskoro uvidíme vo svojom živle. Robo, drž sa!
