ZLATÉ MORAVCE. Jednu z najvýznamnejších budov v meste možno prenajmú súkromníkovi. Skupina poslancov chce predložiť mestskému parlamentu zámer, podľa ktorého by sa historický Župný dom - najväčší na Slovensku - ocitol na niekoľko desiatok rokov v nájme súkromného podnikateľa.
S nápadom prichádzajú poslanci Michal Cimmermann a Karol Švajčík. Tí tvrdia, že mesto nikdy nenájde milióny na opravu historickej pamiatky v srdci Zlatých Moraviec. Jedna z hlavných podmienok prenájmu budovy by bola jej kompletná rekonštrukcia, pretože veľká časť historickej budovy dnes chátra.
Podnikateľovi sa musí investícia vrátiť
Župný dom v Zlatých Moravciach je rozlohou najväčším spomedzi župných domov na Slovensku. Keďže ide o pamiatku, jeho rekonštrukcia nebude ľahká. Prebiehať bude pod dohľadom pamiatkarov. Tí budú trvať napríklad na tom, aby stavba mala pôvodné okná i strechu.
Mesto ešte v minulom volebnom období uvažovalo, že sa rozľahlú budovu pokúsi zrekonštruovať s peniazmi z eurofondov. To je ale podľa skupiny poslancov teraz nereálne, výzvy na obnovu historickej budovy nie sú žiadne.
"Niečo sa s tým ale robiť musí, pretože je to už skoro v havarijnom stave. Chceli by sme to dať niekomu do prenájmu a už sa objavil jeden záujemca," hovorí poslanec Michal Cimmermann. Zdôraznil, že víťaz na prenájom budovy musí vzísť zo súťaže.
Podľa poslanca by išlo o dlhodobý prenájom, odhadom na niekoľko desiatok rokov. Podmienkou prenájmu by bola kompletná rekonštrukcia historickej budovy. Keď sa do nej súkromník pustí, bude požadovať, aby sa mu investícia po čase vrátila. "V Moravciach nie je taká kúpna sila, aby sa mu to vrátilo ako v Bratislave za desať rokov. Nemôžeme sa preto ani čudovať, keď to bude niekto chcieť na päťdesiat rokov, lebo inak sa mu to neoplatí," povedal Cimmermann.
"Malo by sa to dať do nájmu takým spôsobom, aby to bolo aj pre mesto výhodné a aby sa kultúrna pamiatka zachovala pre ďalšie generácie," povedal poslanec Karol Švajčík.
Poslanci mali v pondelok poradu, na ktorej hovorili aj o Župnom dome. Do mestského parlamentu má ísť zámer prenájmu Župného domu. Potom sa uvidí, či zvyšok poslaneckého zboru bude naklonený takejto myšlienke. "Čo sme sa predbežne rozprávali, nikto proti tomu asi nebude, lebo mesto nikdy nebude mať peniaze na opravu Župného domu," predpokladá Cimmermann.
Župný dom v Moravciach je mimoriadne rozľahlý a je najväčším na Slovensku.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Milióny eur na opravu dominanty mesta
Náklady na rekonštrukciu pamiatky sú približne päť miliónov eur. Iba zhotovenie projektovej dokumentácie vyjde až na stovky tisíc eur. "Mesto je v takom stave, že finančná kondícia mu toto dovoľovať nebude," mieni poslanec Švajčík.
Na radnici priznávajú, že získanie financií z fondov na obnovu dominanty mesta je pre samosprávu momentálne nereálne. "Zásadnými dôvodmi sú nedokončený architektonicko-umelecký a historický výskum a nevyhotovená projektová dokumentácia, ktorá je na takýto druh objektu veľmi nákladná," povedala hovorkyňa mesta Mária Vozárová.
Poslanci, ktorí chcú zámer predložiť, hovoria, že v Župnom dome by nemalo byť len tak hocičo. Podľa nich by v takomto objekte boli ideálne služby - napríklad banky či reštaurácie. Uvažuje sa aj o tom, že by za platenie energií a symbolické euro ročne mohol v časti Župného domu sídliť mestský úrad. Je tu napríklad reprezentačná zasadacia miestnosť, má až osemnásť metrov. Pôvodná mestská budova súčasnej radnici na ulici 1. mája by sa po presťahovaní mestského úradu prenajala a peniaze z jej prenájmu by išli firme, ktorá vyhrá nájom na Župný dom.
Prevádzky niektorých hotelov a reštaurácii končia kúsok od areálu rozľahlého Župného domu. V ďalekej budúcnosti by sa podľa Michala Cimmermanna mohli prepojiť s opraveným Župným domom, čím by vznikla malá pešia zóna.
Primátorka Serafína Ostrihoňová povedala, že pri využití Župného domu bude potrebné rešpektovať "jeho charakter, dôstojnosť budovy a jej historickú hodnotu". Ostrihoňová dodala, že má záujem, aby v prípade výberu akéhokoľvek investora alebo nájomcu Župného domu prebehla transparentná súťaž.
Hydina a pizza
História jednej z najvýznamnejších dominánt mesta siaha do roku 1718. Pôvodne to bolo renesančné pánske sídlo rodiny Paluškovcov. Samotná história Župného domu Tekovskej stolice sa začala písať v roku 1735, keď stolica od Paluškovcov budovu odkúpila za 50 000 zlatých a do roku 1758 ju upravila pre svoje potreby.
Po zániku Tekovskej župy budova slúžila ako väznica i kasárne. Od päťdesiatych rokov sa stala sídlom Krajského kovospracujúceho podniku, neskoršieho Kovoplastu. Záhradu Župného domu v tých časoch zlikvidovali a na jej mieste postavili pracovné haly, ktoré slúžili na generálne opravy chladničiek.
Zlatomoravský župný dom bol istú dobu aj založený, záložné právo zaniklo, keď mesto vrátilo úver a zaplatilo sankcie štátu za porušenia zmlúv pri výstavbe Tekovskej bytovky.
Dnes sa v Župnom dome predáva pizza, kvetiny aj hydina. V časti areálu sú sklady.