NITRA. Alexandru Pavelkovú označujú za prvú dámu slovenskej fantasy. V nitrianskom Martinuse predstavila svoju novinku Údolie ľalií, ktorú jej deň predtým v Bratislave pokrstil známy fantasy spisovateľ Juraj Červenák. Knihu pokropil vodou z rieky Slatina.
„Tento nápad sa ponúkol sám od seba. Veľká časť príbehov knihy sa totiž odohráva neďaleko rieky Slatina, jednou z postáv tejto poviedkovej knihy je aj víla, ktorá rieku ochraňuje,“ vysvetľuje rodáčka zo Zvolena Alexandra Pavelková. „Dej príbehov sa odohráva v rôznych mestách – Banskej Štiavnici, Zvolene, Slovenskej Ľupči, dokonca aj v Nitre.“
Príbehom z Údolia ľalií, v ktorých vystupujú rusalky, anjeli a iné nadprirodzené bytosti, podľa Pavelkovej nechýba napriek fantasknu istá civilnosť, podmienená uveriteľnosťou. Autor by nemal ulietať až tak, že by príbehy nedávali zmysel.
„Knižka je vlastne historickou fantasy. Rada sa vraciam k našim dejinám, je to naše kultúrne dedičstvo, vrátane folklóru, slovesnosti a mytológie s bytosťami, v ktoré naši predkovia verili,“ poznamenala autorka.
V knižke Údolie ľalií sa nevinná obhliadka chalupy takmer zmení na tragédiu. Nečakaná búrka zvedie pod jednu strechu ľudí z rôznych miest, s rôznymi povolaniami, názormi... Kým zúria živly, krátia si čas rozprávaním príbehov. Z každého z nich vyplynie akési ponaučenie, upozorňuje na to, v čom je skutočné bohatstvo človeka. „Ponaučenia neboli mojím zámerom, ale pokiaľ niečo dôležité vyplynie z deja, čo si vie čitateľ zobrať, mňa to môže len potešiť.“
Nie všetky poviedky vznikli pôvodne pre túto knižku, niektoré Pavelková napísala už pred pár rokmi. Niekoľko z nich vyšlo aj v iných knihách, ale v inom kontexte. Keďže všetky poviedky sú žánrovo historickou fantasy, spisovateľka hľadala niečo, čím ich prepojiť.
„Istým spôsobom je táto kniha taký malý slovenský Dekameron. V každom z príbehov ide o získanie akejsi spravodlivosti – odplaty, nápravy niečoho... Rovnaké je to aj v príbehu zo súčasnosti, ktoré všetky ostatné prepája. Ľudia, ktorí majú úplne iné osudy, starosti či životné priority, sa tiež musia dopracovať k uplatneniu nejakej spravodlivosti, teda v prvom rade si musia zachrániť život.“
Z príbehov okrem iného cítiť silný vzťah autorky k prírode. Ako prezradila, istým spôsobom sa narodila na Kalamárke, jednom z najkrajších prírodných útvarov na Slovensku, známym najmä lezcom. „Vyrástla som medzi horami. Keďže denne trávim za počítačom 10-12 hodín, aspoň raz týždenne hľadám možnosť, ako uniknúť. V lese sa cítim ako doma. S manželom zliezame celé Slovensko, ktoré má naozaj mnoho krás. Keď padne nedeľa, neexistuje spôsob, ktorý by ma udržal doma,“ konštatuje Pavelková.
„Bohužiaľ, tie krásy sa nám rýchlo strácajú, týka sa to hôr, vody, aj kultúrnych pamiatok. Naše kultúrne dedičstvo sme si schopní tak rýchlo a ľahko „rozflákať, že ani nezbadáme, keď už nič nebudeme mať.“
