Článok pokračuje pod video reklamou
MOČENOK. Pamiatkový úrad SR vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku ohradný múr s bránami, nachádzajúci sa v areáli národnej kultúrnej pamiatky kostol sv. Klementa v Močenku v okrese Šaľa. Pamiatkový úrad v priebehu správneho konania vychádzal z predloženej historickej, architektonickej, umelecko-historickej a urbanistickej charakteristiky ohradného múru s bránami a vzťahu tohto objektu k stavebnej pamiatke kostola sv. Klementa, s ktorým tvorí ucelený areál.
Dnešný rímskokatolícky farský kostol je spolu s ohradným múrom situovaný na miernej vyvýšenine v historickom centre obce Močenok. Ohradný múr bol postavený po roku 1767, prvýkrát je písomne zaznamenaný v roku 1778 v konskripcii močenského panstva. Podľa účtov panstva ho v rokoch 1778-1779 omietli a rovnako ako kostol natreli vápenným náterom, reparovala sa jeho strieška a portály, ktoré boli pôvodne uzavreté dvojkrídlovými bránami.
Stav múru z čias jeho vzniku zostal až do 20. rokov minulého storočia nezmenený. Múr zo zmiešaného kameňa a tehlového muriva vytváral z areálu okolo kostola uzavretý celok prístupný trojicou portálov na západe. Niekoľkokrát bol opravovaný, k výraznejším zmenám však prišlo až v rokoch 1926-1928 v južnom úseku múru. V jeho západnej časti otvorili nový vstup ohraničený hranolovými piliermi po bokoch stredného portálu na západe. Piliere naznačujú zrejme neuskutočnený zámer vytvoriť prístup zo Školskej ulice k novému južnému portálu kostola, nový vstup vznikol aj do farskej záhrady. V juhovýchodnej časti bola časť múru zbúraná, čím sa areál otvoril zo strany dnešnej Družstevnej ulice.
Múr s bránami napriek neskorším zásahom predstavuje autenticky zachované stavebné dielo z poslednej štvrtiny 18. storočia. Jeho neskorobarokový slohový výraz rešpektovali aj počas úprav nadväzujúcich na rozšírenie kostola. Zachovaná je aj hmota a výška múru, tvar, proporcie a architektonické stvárnenie barokových portálov a portálov z čias rozšírenia. Možno predpokladať, že vzhľadom na architektonické kvality je autor projektu neznámy, zrejme pochádzal z rakúskeho prostredia. V rámci širšieho regiónu je múr ojedinele zachovaným príkladom svojho druhu, ktorý navyše tvorí s kostolom slohovo ucelený komplex, zdôvodnila rozhodnutie vyhlásiť ohradný múr s bránami za národnú kultúrnu pamiatku generálna riaditeľka Pamiatkového úradu SR Katarína Kosová.
