NITRA. V areáli bývalých kasární pod Zoborom v piatok položili základný kameň archeoparku a predstavili pamätník na mieste základov kostola sv. Martina.
Podujatie bolo súčasťou mestských osláv Nitra, milá Nitra. Návštevníci si v rámci programu prezreli časť originálnych archeologických nálezov z Martinského vrchu, v tábore starých Slovanov pozorovali prácu kováča, koželužníka, zastrieľali si z luku, vypočuli dobovú hudbu či ochutnali tradičné jedlá Slovanov. Z iniciatívy Milana Šajgalíka tu bola filatelistická výstava a vysunuté pracovisko Slovenskej pošty rozdávalo príležitostnú poštovú pečiatku.
Pamätník posvätil biskup
Základný kameň zhruba 6-hektárového archeoparku, ktorý poklopkali nitriansky sídelný biskup Viliam Judák, primátor Jozef Dvonč a riaditeľ archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay, pochádza zo základov starého kostola na Martinskom vrchu. Von zo zeme sa dostal niekedy v 60. rokoch minulého storočia pri budovaní teplovodu.
Pamätník požehnal Viliam Judák. „Vždy, keď odkrývame našu kresťanskú a národnú históriu, chceme si uvedomiť korene, v ktorých žijeme, a generácie, na pleciach ktorých stojíme. Dnes to nie je len symbolické odkrývanie. Máme tu veľmi silný artefakt, základy kostola sv. Martina z 9. storočia. Je to dôvod k tomu, aby sme boli hrdí na svoju minulosť, aby sme si uvedomili, že kresťanstvo posvätilo našu starobylú Nitru už v období, keď ešte iné národy nepoznali kresťanskú kultúru a jej hodnoty,“ uviedol biskup.
Pribudnú dielne a pece
Podľa slov Mateja Ruttkaya myšlienka archeoparku vznikla v roku 2005 z iniciatívy Archeologického ústavu SAV, mesta a nitrianskeho biskupstva. „Vtedy sme sa takpovediac votreli do priestorov armády s cieľom zistiť stav základov kostolíka, ktoré sme v 60. rokoch skúmali a ktoré potom boli z rôznych dôvodov neprístupné,“ vysvetľuje Ruttkay. „Idey archeoparku sme sa stále držali. Výrazne ožila v čase, keď sa Nitra uchádzala o titul európskeho hlavného mesta kultúry. Keby sme vtedy uspeli, dnes už veľká časť archeoparku určite stojí.“
Po desiatich rokoch sa iniciátori myšlienky rozhodli konať. V čase osláv sprístupnili pamätník, ktorý tvorí nadzemná kópia línií základov kostola sv. Martina. V priebehu 12. a 13. storočia slúžil ako farský kostol. Neskôr začal chátrať a v roku 1911 jeho ruiny so súhlasom cirkvi odstránili vojaci pomocou výbušnín. Archeologické výskumy v 60. rokoch minulého storočia doložili na tomto mieste aj základy predrománskeho kostolíka, ktorý bol v tom období označený za najstarší kostol na území Slovenska a bol považovaný za kostol, ktorý dal v roku 828 na Pribinovu žiadosť vysvätiť salzburský arcibiskup Adalrám. V ďalších dňoch začnú v archeoparku s budovaním dvoch zemníc a hrnčiarskej pece z veľkomoravského obdobia. Zemnice budú kópiou tých, ktoré sa v tejto lokalite našli, pec postavia podľa nálezov z Lupky.
„Verím, že tento úspešný začiatok bude takým nakopnutím k ďalším aktivitám. Už na jeseň by sme sa chceli uchádzať o projekt cezhraničnej spolupráce spolu s moravskými kolegami, aby sme aspoň na časť veľkomoravskej osady získali nejaké financie. V ďalších etapách budovania archeoparku by mali pribudnúť hospodárske objekty, kostiarska dielňa, kováčska vyhňa, sklárska pec a podobne,“ doplnil Ruttkay.
Preskúmali len časť cintorína
V areáli Martinského vrchu sa okrem kostola nachádzal aj veľký cintorín, z ktorého sa preskúmala len časť, veľkomoravská osada, ale i staršie artefakty - od doby kamennej až po stredovek. Z nich bol počas osláv sprístupnený malý výber originálnych nálezov vo vitrínach, ďalšia časť na posteroch. „K raritám z tých starších období patria napríklad najstaršia rímska minca na Slovensku – medená Aes grave z doby Rímskej republiky, našla sa tu krásna keltská bronzová plastika muža, zlatý dukát Vladislava II. zo začiatku 16. storočia a mnoho iného,“ dodal Ruttkay.
Základný kameň archeoparku poklopkali (sprava) primátor Jozef Dvonč, nitriansky sídelný biskup Viliam Judák a riaditeľ archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay.
Budúci archeopark by sa mal rozprestierať na ploche asi 6 hektárov.
Vo vitrínach bola počas osláv časť originálnych nálezov z tejto lokality.
Ďalšie informácie boli na posteroch.
Skupina Ni Emmens – Svjatogor predvádza la kováčstvo, lukostreľbu aj rezbárstvo.
Tormenta ponúkala pochúťky dobovej kuchyne.
Dobovú hudbu hrala Musicantica Slovaca. FOTKY: (ČE)
