Bez akejkoľvek medializácie, množstva fanúšikov a len v kruhu priateľov oslávil Ľubomír Moravčík svoje päťdesiate narodeniny. Pri príležitostí okrúhleho jubilea si zaspomínal na dobu futbalu zasľúbenú, keď ľudia sedávali na stromoch, alebo sa tiesnili na hrade. Po exhibícii na trávniku, kde vyrastal, nastal čas na debaty, ktoré nemali konca ani do rána bieleho.
„Je to jedna z najväčších osobností, aké som trénoval. V živote som sa nestretol s tak nadštandardne vybaveným futbalistom. Už v sedemnástich rokoch bol obojnohý hráč. Dobre sa s ním spolupracovalo. Ľuboš sa takým futbalistom narodil, ale v prvom rade to bol veľký charakter,“ vzdáva hold ikone nitrianskeho futbalu jeden z jeho prvých trénerov, onedlho sedemdesiatročný Milan Lešický.
Ľuboša Moravčíka zastavuje stopér Hipp, vzadu Ondruška.
Hlava futbalovej rodiny Kostolániovcov, Jaroslav, zažil Ľuboša aj ako spoluhráča a aj ako súpera. „Súper to bol veľmi nepríjemný, vzácny typ nesmierne talentovaného futbalistu. Vo svojej dobe bol najlepším hráčom na Slovensku. Bola radosť s ním hrať. Stačilo mu dať loptu a nebol problém. Vedel dať gól, vedel pripraviť gólovú situáciu a s takýmito futbalistami sa veľmi dobre hrá,“ vraví momentálny kouč Chrenovej.
O takej nepodstatnej veci, ako bol výsledok samotného stretnutia, sa nešiel vadiť nik. Vyhrala totiž dobrá nálada a úsmev na tvári, futbal bol spojivkom. Ľuboš bol len jeden.
Modrí – Bieli 2:1 – na víťazné zápasy. Hralo sa na tri tretiny.
MODRÍ: Ondruška – Ľ. Žigo, Hipp, Liba, Gunda, Kostoláni, Bochnovič, M. Halás, Borko, Tomiš, Šajter. Striedali: Demo, Peško, Stümpel, Žigo, Hajdák, F. Halás.
BIELI: Šúlovský – Dobai, Varga, Vavrovič, Urban, Rimanovský, Hnilica, Süttö, Šindler, Kolár, Moravčík. Striedali: Jeluš, Prepelica, Školka. Rozhodoval Hrušovský.
Medzi gratulantmi nechýbali Ján Dinga či hokejista Jozef Stümpel.
Starí páni Plastiky Nitra nastúpili proti niekdajším dorasteneckým majstrom Slovenska.
