Vencoband: hráme to, čo nás baví a na čo máme chuť

Keď Václav Kubiš dostal od syna novú gitaru Ibanez, začal seriózne uvažovať o založení vlastnej kapely.

NITRA. Svojou muzikou Vencoband baví ľudí už päť rokov. Nielen nitrianske kluby a podniky poznajú nenapodobniteľný štýl, ktorí muzikanti dali svojim vlastným pesničkám i prebratým hitom - od Nedvědovcov, cez Olympic až po AC/DC - pričom každému z nich dávajú svoju vlastnú podobu.

Vencoband - to je Václav (Venco) Kubiš (gitara, spev), jeho syn Peter (bicie, gitara, spev), Štefan Rapsa (basgitara, spev), Alexander Makarevič (sólo gitara, spev) a Radovan Benkovič (klávesy, spev). Všetci majú za sebou skúsenosti z pôsobenia v rôznych iných kapelách. Hudbou sa však neživia, muziku poslucháčom servírujú tak, ako ju cítia, hrajú to, čo ich baví a na čo majú chuť.

Pre vlastné potešenie

Členovia kapely sa dvakrát týždenne schádzajú vo svojej skúšobni v suteréne klokočinskej ubytovne, kde poctivo nacvičujú. Názov skupiny Vencoband možno trochu navodzuje dojem 'ľudovej' zábavy, ale práve ľudovky a dychovky od nej nečakajte.

„To, čo hráme, by sa dalo zaradiť do štýlu folk-pop-rock. Náš repertoár tvoria slovenské, české, anglické, maďarské, ruské aj cigánske pesničky. Naše vlastné skladby, napríklad Možno, že..., Večer na obed a ráno, Antidepresíva či Pepermint, som zložil ja so synom Petrom a spolu s ostatnými členmi kapely sme ich zaranžovali do konečnej podoby,“ hovorí Venco. „Tie naše vlastné pesničky sú možno skôr na počúvanie, ľudia sa chcú baviť viac na tie prevzaté.“

V podaní Vencobandu si na koncertoch môžete vypočuť napríklad cover verzie pesničiek od Nedvědovcov, kapiel Hop Trop, Čechomor, Olympic, Katapult, Kabát, Lucie, americké folkové a ruské pop rockové skladby, ale aj hity od Creedence, Status Quo, Steve Miller Band, AC/DC, Pink Floyd, ELO, Omega či Piramis.

„Sme trochu taký chodiaci jukebox. Nikde sa netlačíme a nenaháňame kšefty, ale sme, samozrejme, radi, keď nás pozvú. Hudbu robíme pre radosť a vlastné potešenie a keď sa bavia aj ľudia okolo nás, je to super,“ hovorí Vencov syn Peter. „Hrávame väčšinou v kaviarňach, kluboch a pohostinstvách Nitry aj na rôznych akciách v okolí. Za zmienku stojí, napríklad, koncert na Večianskych slávnostiach 2013 v Šali alebo účasť na vlaňajšom Festivale ruskej kultúry v kaštieli v Mojmírovciach.“

Našiel sólového gitaristu

Prvé príznaky vzniku kapely sa objavili možno už pred ôsmimi rokmi, keď si Venco a DJ Peťo Polák v bistre pri fľaške vínka brnkali spolu na gitare. Pripojil sa k nim aj Vencov syn Peter, inak bubeník v punk-rockovej skupine Zhoda Náhod. „Všetko sa to ale začalo až v roku 2011, keď mi starší syn Vaclav, ktorý žije v Nemecku, priniesol ako dar značkovú gitaru Ibanez. No nezačnite na nej seriózne hrať? - usmieva sa Venco.

„Začali sme to brať tak vážnejšie, a keď syn Peter navrhol, aby sme si založili folkovú kapelu, boli sme „za“. Hneď aj vymyslel názov - podľa mojej prezývky Venco. Začali sme hrať prebraté pesničky českej a slovenskej scény.“

Prvými členmi kapely boli Venco, Peter, občas Peťo Polák, chvíľu s nimi hral aj kamarát Drahoš Mego. Venco si prizval svojho suseda Štefana Rapsu, ktorý predtým pôsobil v iných skupinách. „To sme ešte nemali žiadne koncerty, hrali sme na rôznych oslavách a posedeniach,“ spomína Venco.

Súčasná podoba kapely sa začala rysovať od momentu, keď si členovia vtedajšieho Vencobandu prišli do Goppion Caffe v Nitre pozrieť koncert dua Apoptosis. Tvorili ho Alexander (Saša) Makarevič, pôvodom z Bieloruska, a Ľubomír Budáč. V sprievode elektrickej gitary a akustickej mandolíny hrali hlavne ruské pop rockové skladby a známe anglické hity 70.– 90. rokov.

Saša Makarevič spomína: „Ľubo mi tesne pred naším koncertom povedal, že príde Venco a jeho spoluhráči, že vraj nás chcú počuť. Ľubo už bol na ich koncerte v tom istom podniku pred mesiacom, ale ja som o nich vtedy ešte nevedel. Pýtam sa Ľuboša: A čo je zač, ten Vencoband? Čo hrávajú? Hovorí mi: Celkom dobré veci - české, slovenské veľmi známe pesničky, ale aj niečo svoje. Skrátka hudba v niečom blízka našej. Tak je dobre, povedal som mu, ešte nič netušiac, a začali sme hrať náš program.“

Vystúpenie dua Apoptosis nasadilo Vencovi chrobáka do hlavy. „Hľadal som do kapely hráča na sólovú gitaru, preto som Sašovi ešte ten večer nezáväzne navrhol: Aj ty si z Klokočiny ako my, príď niekedy na našu skúšku. Máme dobre zariadenú skúšobňu aj s nahrávacím štúdiom. Uvidíme, možno z toho vznikne nejaká spolupráca,“ pokračuje Venco. „Ako sa kapela postupne formovala, uvažoval som aj nad tým, že potrebujeme stabilných členov. Peťo Polák hrával aj na iných akciách, takže s nami občas nemohol, a Drahoš sa rozhodol odísť za prácou do Anglicka. Vtedy som o Sašovi a Ľubošovi začal rozmýšľať už vážnejšie.“

Vencoband privíta aj ľudové nástroje

Slovo dalo slovo a po nejakom čase obaja na skúšku Vencobandu prišli. „Hneď po dvoch týždňoch spoločných skúšok sme v decembri 2011 odohrali prvé spoločné vystúpenie v tej istej kaviarni Goppion – už v zložení Vencoband a Apoptosis. Myslím si, že sa ľuďom takýto spoločný koncert páčil,“ hovorí Saša.

Z pracovných i súkromných dôvodov sa však Ľuboš neskôr z Nitry odsťahoval na stredné Slovensko. Ďalšie naplánované vystúpenia počas troch mesiacov odohrali len v 4-člennej zostave v nástrojovom obsadení dvoch gitár, basy a bicích.

V marci 2012 do skupiny pribudol ďalší, piaty člen - Vlado Volák (spev a 12-strunová gitara). „Bol výborným spevákom aj muzikantom. Mal veľa vlastnej tvorby, do nášho repertoáru sa však žánrovo príliš nehodila. Pobudol s nami asi rok a pol, odohrali sme s ním veľa koncertov v Nitre i okolí. Bola to napriek všetkému zaujímavá epizóda v histórii Vencobandu, potom sa však naše cesty rozišli,“ poznamenal Štefan Rapsa.

V čase, keď bol ešte Volák v kapele, Vencoband prijal do zostavy ďalšieho člena - klávesáka Radoslava Benkoviča. S jeho príchodom sa (zatiaľ) ustálilo obsadenie, s ktorým hrajú od leta 2013.

Aj keď Vencoband používa hlavne elektrické hudobne nástroje, rád by na obohatenie zvuku vo svojich radoch privítal aj hráča na nejaký akustický ľudový nástroj - harmoniku, čelo, mandolínu, husle či balalajku.