Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Parketáreň, ktorá prepisuje dejiny slovenského piliarstva, objavil náhodou historik

Továreň vlastnili Forgáčovci, ktorí si z nej spravili poriadne výnosný biznis.

Prístroje na výrobu produktov z dreva boli v parketárni na tú dobu hypermoderné.Prístroje na výrobu produktov z dreva boli v parketárni na tú dobu hypermoderné. (Zdroj: (PK))

KOSTOĽANY POD TRIBEČOM, IVANKA PRI NITRE. Iba 22 účtovných kníh. To je všetko, čo sa zachovalo po fabrike na výrobu parkiet, ktorá v 19. storočí fungovala v Kostoľanoch pod Tribečom. Pritom išlo o významnú fabriku, ktorej existencia prepisuje dejiny slovenského drevospracujúceho priemyslu, teda piliarstva. Parketáreň vlastnili Forgáčovci. V najlepších časoch dvihla v regióne zamestnanosť, pracovali tu tri desiatky ľudí. Parkety vyrobené v malej dedinke medzi Nitrou a Zlatými Moravcami sa vozili do šľachtických domov vo Viedni, kde tento typ podlahovej krytiny zažíval nevídaný boom.

Ak by nebolo bádateľskej práce Petra Keresteša, riaditeľa Štátneho archívu v Nitre, ktorý sídli v Ivanke pri Nitre, na kedysi významnú parketáreň by sa zabudlo úplne. Peter Keresteš jej existenciu popísal zo získaných archívnych dokumentov vlani.

Existenciu parketárne popísal historik Peter Keresteš.

FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK

28 druhov parkiet

Parketáreň vznikla približne v roku 1843. Továreň sa pôvodne označovala svojim neúradným ľudovým názvom, v preklade to bola Továreň na výrobu podlahových kociek. Neskôr sa volala Kosztolaner Parketen Fabrick.

Pozostávala zo štyroch barakov, pravdepodobne drevených. Budovy ležali na začiatku Kostolian pod Tribečom po pravej strane potoka Drevenica v smere na Ladice. Prostredníctvom nájomníkov prevádzkovali parnú pílu a parketáreň Forgáčovci - gróf Karol Forgáč so svojím synom Karolom Forgáčom mladším. Forgáčovci boli v prvej polovici 19. storočia majiteľmi panstva Gýmeš.

"To, že takáto továreň vznikla práve v Kostoľanoch pod Tribečom, súvisí s dvoma faktormi - s podnikateľskými aktivitami aristokratických rodín a s prírodným bohatstvom Tribečských vrchov. V nich bolo množstvo kvalitného bukového a dubového dreva, ktoré je nevyhnutné na výrobu parkiet a nábytku, ktorý tu tiež vyrábali," objasňuje historik Peter Keresteš.

Továreň s pílou dodávala na trh až 28 druhov parkiet. A okrem nich dlažobné kocky, francúzske podlahy, drevo na výrobu nábytku, laty na výrobu sudov a ďalší drevený polotovar.

Gáter.

FOTO: PETER KERESTEŠ, ŠTÁTNY ARCHÍV V NITRE

Honba za bohatstvom

Iniciátorom podnikateľských aktivít, ktoré sa na Slovensku začínali rozvíjať, bola podľa Keresteša uhorská aristokracia. Tá mala dostatok kapitálu, aby začala podnikať. A darilo sa jej v rôznych oblastiach, hlavne v potravinárstve, lesníctve a piliarstve.

"Netreba si to idealizovať, aristokraciu hnalo za podnikaním napĺňanie vlastnej pokladnice a zisk, neboli to žiadne duchaplnejšie zámery," hovorí Peter Keresteš. Šľachta mala kapitál a potrebovala ho točiť. Z týchto dôvodov vznikli v približne v rovnakom období aj likérka vo Veľkom Záluží a cukrovar v Jelenci.

Parkety, ktoré sa vyrobili v Kostoľanoch pod Tribečom, končili zväčša vo viedenských domoch. Prečo práve tam? "Lebo bol po nich dopyt. Viedeň bola veľkým mestom, v 19. storočí sa tam stavali činžovné domy a práve 19. storočie prinieslo veľký záujem o parkety ako o novú podlahovú krytinu. Boli lacné a stali sa nevyhnutnou súčasťou bytovej kultúry 19. storočia. Dovtedy boli podlahy drevené, ale neboli z parkiet a v roľníckych domoch mali na zemi udupanú hlinu," hovorí riaditeľ Štátneho archívu v Nitre Peter Keresteš.

Chudobnému chotáru dala továreň prácu

Parkety ale rozhodne neboli pre poddaných. Peter Keresteš v účtovných knihách, ktoré po parketárni zostali, nenašiel ani zmienku o tom, že by niekto domáci kúpil a odoberal v Kostoľanoch vyrobené parkety.

Domáci napriek tomu zrejme nazerali na fabriku pozitívne. Vo svojich najlepších časoch mala parketáreň tridsať zamestnancov - pracovali tu miestni piliari a drevorubači. V chudobnom regióne takýto závod podstatne prispieval k lokálnej zamestnanosti.

Chotár Kostolian patril k veľmi chudobným, i keď v okolí boli lesy bohaté na kvalitné drevo. Tie však patrili Forgáčovcom, nie obyvateľom Kostolian.

A Forgáčovci na svojom biznise riadne trhli. Dokonca až dvakrát. Peniaze im tiekli od nájomníkov, ktorých nechali prevádzkovať svoju parketáreň. Podľa najstaršej nájomnej zmluvy stal ročný nájom továrne dvetisíc zlatých. Forgáčovci svojich nájomníkov donútili ešte aj k tomu, aby povinne do parketárne odkupovali drevo z okolitých lesov, ktoré patrili zase len Forgáčovcom. Z parketárne si teda grófi spravili poriadny kšeft.

Účtovné knihy parketárne.

FOTO: PETER KERESTEŠ, ŠTÁTNY ARCHÍV V NITRE

Nečakaný koniec

Zárukou rýchlej výroby bola parná technika, ktorá umožnila vyrábať parkety masovo. "Je dôvodný predpoklad, že práve v Kostoľanoch pod Tribečom boli použité prvé parné píly na Slovensku, a to pravdepodobne už v 40. rokoch 19. storočia, čo posúva dejiny piliarstva o 10-15 rokov smerom dozadu. V 60. rokoch 19. storočia sa tieto píly začali používať bežnejšie, napríklad v Bytči. Parketáreň v Kostoľanoch ale predbehla dobu nielen v oblasti piliarstva, ale aj pokiaľ ide o samotnú výrobu parkiet, a to aj o pol storočia. Najbližšia takáto továreň na výrobu parkiet vznikla v Topoľčanoch v roku 1911 - a práve tento podnik je predchodcom dnešného Decodomu," povedal Peter Keresteš.

Od roku 1848 bol nájomcom továrne známy viedenský advokát, prokurátor a odborný spisovateľ Ignác Wildner von Maithstein, redaktor Uhorského obchodného zákonníka. Nájomníkom bol až do roku 1853 a o rok neskôr predčasne zomrel. Od novembra 1853 prevzali parketáreň bratia Adolf a Herman Schnitzerovi von Lindenstamm so spoločníkom Ernestom Krausom z Viedne.

Parketáreň zanikla okolo roku 1871 pre spory s Forgáčovcami a odbytové ťažkosti. Z celej jej činnosti ostalo iba 22 účtovných kníh písaných po nemecky, ktoré sú uložené v Štátnom archíve v Nitre. Približná poloha parketárne sa dala vyčítať zo starých katastrálnych máp z 19. storočia.

O existencii tejto továrne sa až do publikovania Kerestešovej práce vôbec nevedelo. Parketáreň v Kostoľanoch pod Tribečom je pritom unikátna nielen v rámci regionálnych, ale aj celoslovenských dejín.

Čo vyrábala parketáreň v Kostoľanoch pod Tribečom

● 28 druhov parkiet

● dlažobné kocky z tvrdého bukového dreva

● francúzske podlahy

● drevo na výrobu nábytku

● šindle

● laty na výrobu sudov

● rezané drevo

● laty a hranoly rôznych rozmerov

● bukové perináče

● kopytá na stoličky

● bukové a dubové nohy na stoličky

● bukové nohy na stoly

Tomáš Holúbek

Vpravo, na začiatku obce, bola kedysi parketáreň. Dnes po nej niet ani stopy.

FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  2. Hygge ako životný štýl
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 514
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 19 315
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 249
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 8 892
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 293
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 964
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 598
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 361
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 196
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 064
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Monika Matysová bola pravidelne členkou Jedenástky roka SFZ. Vpravo pózuje v drese rakúskeho St. Pöltenu.

Ženy znesú viac ako chlapi, hovorí nezničiteľná Monika Matysová.

21 h

Najlepšie výsledky zaznamenali v druhom kole, najhoršie v prvom.

26. jan

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

25. jan
Klaudio Farmadín vedie Športový klub Farmex Nitra. Nedávno vybudovali nové ihrisko s umelým povrchom a šprintérsku rovinku.

Jeho zverenci majú stále šancu prebojovať sa na olympiádu do Tokia.

26. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

26. jan

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

21 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

22 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Už ste čítali?