NITRA. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre bude skúmať molekulárno-genetickú diverzitu a produkčný potenciál živočíšnych potravinových zdrojov na Slovensku. Univerzita už získala z Agentúry na podporu výskumu a vývoja grant 248 780 eur.
Riešiteľ projektu Radovan Kasarda povedal, že cieľom je bližšie špecifikovať genetickú jedinečnosť plemien hospodárskych zvierat, pričom na univerzite dlhodobo pracujú s populáciami hovädzieho dobytka a koní, ale aj s voľne žijúcou zverou. Vďaka špecifikácii budú môcť v budúcnosti sledovať vzácne gény v populáciách plemien, čo zároveň zvyšuje možnosť ich špecifickej produkcie.
„Je až zarážajúce, že o plemenách s veľkou početnosťou, využívaných globálne, dokonca niektorých z nášho pohľadu až exotických, máme podstatne viac informácií ako o našich národných, tradične chovaných plemenách,“ hovorí Kasarda z katedry genetiky a plemenárskej biológie, fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov.
V rámci projektu chcú spresniť ukazovatele biodiverzity plemien, ktoré majú socio-ekonomickú dôležitosť, aby vedeli lepšie hodnotiť mieru ohrozenia našich populácií a ich možné využitie v programoch rozvoja plemien bez negatívneho účinku príbuzenského rozmnožovania. Chcú tiež vytvoriť panely produkčných, reprodukčných a funkčných vlastností na molekulárno-genetickej úrovni vo vzťahu k produkčnému potenciálu zvierat.
Projekt má trvať štyri roky, vytvorí dve nové pracovné miesta pre vedcov - špecialistov do 35 rokov a celkovo v ňom zapoja 14 vedeckých, pedagogických a technických zamestnancov.
„V laickej verejnosti často prevláda názor, že biodiverzita, jej uchovanie a investovanie do nej je niečo luxusné, čo sa môže robiť, ak na to sú peniaze navyše. Ak by sme však hovorili o zhoršovaní biodiverzity v kontexte zhoršenej odolnosti a vyššej frekvencie niektorých chorôb, a to nielen u zvierat, asi by to už až taký luxus nebol,“ povedal Kasarda.
Dodal, že existujú dlhodobé zámery a dohovory na ochranu a udržateľné využívanie prírodného bohatstva, ku ktorým sa aj Slovensko hlási ako riadny člen medzinárodných a globálnych spoločenstiev. Uchovávanie biodiverzity na úrovni jednoduchého konzervovania súčasného stavu sa podľa Kasardu javí ako neúčinné. Práve preto sa vedci orientujú na molekulárno-genetickú úroveň poznania.
