NITRA. S ďalšou úspešnou knihou prichádza na slovenský trh nitrianska spisovateľka Lucia Sasková. Zlatokopku 2 s podtitulom Náhody neexistujú si vyžiadali nielen čitatelia vydarenej „jednotky“, v pláne ju malo aj samo vydavateľstvo a napokon i autorka. Prvú časť totiž ukončila tak šikovne, že človek nevedel, či hlavná hrdinka zomrela alebo nie. Mohol si len domýšľať.
Možno vznikne trilógia
„Spolu s vydavateľom nám napadol taký tajomný koniec. Moju poslednú vetu „A tak som otvorila oči“ navrhol vyhodiť. Súhlasila som, a tak som si nechala otvorené dvierka k písaniu druhej časti príbehu,“ vysvetľuje Lucia, ktorá na „dvojke“ pracovala asi pol roka. Podľa nej je lepšie prečítať si najprv prvú časť – v oboch knihách je totiž veľa detailov, ktoré na seba nadväzujú. Kto nečítal prvý diel, by sa mohol v tom druhom „stratiť“ a nepochopiť súvislosti.
Zlatokopka I vznikla spontánne, autorka si ju nejako neplánovala. V tom čase sa súkromne aj pracovne často pohybovala medzi rôznymi vrstvami ľudí, kde vďaka svojmu pozorovateľskému talentu bližšie spoznala veľa zaujímavých „týpkov“. Povedala si, že by bola škoda nevyťažiť z toho. „Kniha sa vlastne písala sama. Väčšina príbehu je z prostredia skutočných ľudí a ich životov. Rozpráva o falošných vzťahoch, intrigách a sile peňazí, o tom, ako sa dá kúpiť aj to, o čom ste si mysleli, že nie je na predaj,“ konštatuje Lucia.
Hlavnou hrdinkou oboch kníh je, samozrejme, Zlatokopka. V druhej časti stratí pamäť, pričom najväčší intrigán príbehu sa ju snaží presvedčiť, že spolu tvoria pár. „Žena sa opäť pohybuje vo vysokých kruhoch, na všetko si postupne odznovu zvyká, hľadá samu seba vo svojom vlastnom svete aj vo svete peňazí. Postupne si začína útržkovito spomínať a dej naberá na obrátkach,“ popisuje autorka.
„Osudy ľudí sa na prvý pohľad akoby náhodne začínajú prepletať a ovplyvňovať, ale ako už prezrádza podtitul knihy, náhody neexistujú. Všetko, čo sa deje, má istý dôvod.“
Koniec knihy sa Lucia opäť rozhodla nechať otvorený. „Uvidíme, možno začnem písať aj tretiu časť. Páčilo by sa mi mať zo Zlatokopky trilógiu, vyzerá to tak ucelene. To je však otázka budúcnosti, lebo zatiaľ v hlave pracujem na inom príbehu,“ prezrádza spisovateľka.
Písanie ju baví
Rodenú Žilinčanku, ktorá väčšinu života prežila v Nitre a dnes žije v Kolíňanoch, písanie bavilo odjakživa. Neľutuje, že štúdium krajinného inžinierstva na SPU nedokončila, bol to podľa nej krok vedľa. Zato v písaní sa doslova našla.
Pred dvoma rokmi debutovala titulom Neznámych nemiluj, v ktorom rozoberá skutočný životný príbeh znásilnenej mladej ženy. Jej prvotina bola mimoriadne úspešná - v Knižnej revue dokonca obsadila 3. miesto v kategórii debut roka 2013.
Po nej postupne vydala knižky Zlatokopka a Nebezpečná, pri ktorej písaní jej v hlave pomaly nabiehal príbeh Zlatokopky 2. „Mojou v poradí piatou knižkou chcem trochu „rypnúť“ do prostredia prostitúcie. Teším sa na túto skúsenosť - bude to príbeh z reálneho života, ktorého súčasťou by mali byť skutočné zážitky skutočných prostitútok, samozrejme, literárne upravené.“
Pomáha v psom útulku
Lucii sa najlepšie píše dopoludnia alebo podvečer, keď nemusí nič zásadné riešiť. Zvykla si písať na papier. „Je to takto lepšie. Keď rukopis prepisujem do počítača, mám v tom čase od neho istý odstup a hneď viem robiť patričné úpravy. Navyše, zošit a pero si môžem vziať kdekoľvek, hoci aj na dovolenku. Nepotrebujem žiadnu techniku ani internet,“ pochvaľuje si autorka.
S priateľom cez leto zatiaľ oddychovala na Slovensku. Milujú naše hory, najmä Slovenský raj. Za hranice by chceli ísť niekedy v septembri. „Vojdeme do cestovky a vyberieme, čo sa nám bude zdať zaujímavé. Na dovolenku pokojne odletím zo dňa na deň.“
Popri práci spisovateľky na plný úväzok sa Lucia Sasková venuje zvieratám – svojim alebo ako dobrovoľníčka v útulku v Šali. „Keď môžem, pomôžem, milujem zvieratá. Je to môj koníček. Psy mi dávajú viac ako ja im,“ vraví Lucia, ktorá aj doma chová dva psy - bordeauxkú dogu a kríženca čivavy.
