NITRA. Rudolf Šiška sa narodil 26. októbra 1929 v Čeľadinciach. Po ukončení tamojšej ľudovej školy maturoval na gymnáziu v Topoľčanoch. Jeho snom bola literárna tvorba a učiteľská práca a tomu venoval svoje celoživotné úsilie.
Za katedrou bol šťastný
V roku 1949 po maturite nastúpil učiť na základné školy v Solčanoch, Preseľanoch a Bošanoch, kde pracoval ako učiteľ a zástupca riaditeľa školy. Učil aj v Oponiciach. Popri učiteľskej práci aktívne publikoval a zároveň študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Spromoval v roku 1961. V čase štúdia sa zapojil do vyhlásenej honorovanej súťaže o názov regionálnych novín v Topoľčanoch. So svojím návrhom Dnešok, ktorý mal vystihovať aktuálnosť prinášaných informácií, súťaž vyhral a získal aj honorár 50 korún. A hoci na podnet okresného tajomníka strany sa názov regionálnych novín zmenil na Socialistický dnešok, k pôvodnému názvu sa noviny po roku 1989 znova vrátili.
Za katedrou bol Rudolf Šiška šťastný. V roku 1965 dostal ponuku rozdávať svoje skúsenosti z vyučovania slovenského jazyka a gramatiky na Pedagogickej fakulte v Nitre. Túto ponuku prijal a s rodinou sa presťahoval do Nitry. Učil, písal, publikoval v odborných časopisoch aj novinách. Zveršoval vybrané slová a vytváral efektívne cvičenia ako spôsob ľahšej výučby gramatiky. Bol presvedčený, že dobrý slovenčinár dokáže naučiť pravopis aj bez domácich úloh, vhodnými a hravými nácvikmi v škole. Robil výskumy metodiky vyučovania gramatiky na viacerých školách, a to až do roku 1972.
Mal zmysel pre spravodlivosť a nebál sa vyjadriť svoj názor. A to sa mu stalo osudným. Po čistkách, ktoré odštartoval vpád sovietskych vojsk v roku 1968, musel z kádrových dôvodov svoju milovanú prácu a žiakov opustiť. Prežíval veľmi ťažké životné obdobie. Dostal zákaz pracovať za katedrou aj publikovať. Zamestnal sa ako nočný strážnik. V tomto období vytvoril väčšinu svojej básnickej tvorby a učil sa cudzie jazyky. Zveršoval bájky Ezopa, preložil a zveršoval Krylovove, Lessingove, La Fontainove bájky, písal vlastné bájky, básne, glosy. A hoci ho postihol aj zákaz publikovať, tvoriť neprestal a venoval sa v ústraní aj odbornej tvorbe a metodike.
Na Univerzitu Konštantína Filozofa sa vrátil opäť až po 20 rokoch vďaka politickej rehabilitácii. Zas pokračoval vo svojej pedagogickej, vedecko-výskumnej a publikačnej práci, aktívne roky za katedrou mu však v tomto období už uplynuli veľmi rýchlo a stratený čas sa nedal vrátiť späť. V roku 1996 odišiel do dôchodku.
Aktívny bol aj v dôchodkovom veku
Aktívne tvoriť však neprestal. Venoval sa aj vnukom - bol pre nich kamarátom, dedkom, vzorom, učiteľom pravopisu, ale aj rozprávkárom. Na vlastné náklady vydával svoje knižky, niektoré z nich sa predali v nákladoch až päťdesiattisíc výtlačkov. Aktívne sledoval dianie, chodil do divadla a na akcie súvisiace s mestom a Nitrianskymi novinami, v ktorých od roku 1992 pôsobil ako prvý korektor a odborný konzultant pravopisných javov.
Mal aj priateľov, ktorí ho nesklamali ani v ťažkých časoch po roku 1968, keď sa veľa jeho známych zo strachu pred režimom od neho odvrátilo. Celý život sa tešil z dlhoročnej úcty svojich žiakov, ktorí naňho ani po rokoch nezabudli a z vlastnej iniciatívy mu zorganizovali krásnu a dojímavú oslavu na počesť jeho osemdesiatky.
V posledných rokoch života mu už ubúdalo síl, ale tvorivý zostal aj na sklonku života. Svoju poslednú knižku Rozprávkové šibalstvá poslal minulý rok do povodňami postihnutej Vojvodiny ako súčasť zbierky humanitárnej pomoci.
Rudolf Šiška odišiel 24. júla 2015. Jeho láska, tvorivosť, húževnatosť, pracovitosť, schopnosť nezlomiť sa ani v ťažkých časoch a zmysel pre spravodlivosť však zostávajú tu s nami – v našich srdciach a v dielach, ktoré vytvoril.
Rudolf Šiška so svojimi žiakmi, ktorí mu pripravili oslavu osemdesiatky. FOTO: ARCHÍV R. Š.
Autor: js
