NITRA. V rámci Projektu Archetypy chce Divadlo Andreja Bagara skúmať zásadné diela svetovej literatúry dnešného sveta. Ako prvé si podľa šéfdramaturga Svetozára Sprušanského zvolili dve hry – Faust je hladný a zabehla mu Grétka, voľne inšpirovaný Goetheho Faustom, a Hamlet je mŕtvy, stav beztiaže, inšpirovanú Shakespearovým Hamletom. Ich autorom je súčasný rakúsky dramatik Ewald Palmetshofer. „Fausta“ režijne naštuduje Branislav Holiček z Prahy, známy režisér a herec slovenského pôvodu, „Hamleta“ pripraví Svetozár Sprušanský. Premiéry budú v Štúdiu 18. a 19. septembra – po prestávke po prvej hre bude hneď nasledovať druhá.
Forma ako drahokam
„Okrem autora majú hry napriek rozdielnosti postáv spoločný životný pocit súčasníka od 25 do 35 rokov, ktorého skúsenosti a problémy, ktorými žije, chceme cez Palmetshoferove hry tlmočiť. Na predstaveniach je zaujímavé to, že majú neuveriteľne veľký pries-tor pre autorský zástoj tak režisérov, ako aj hercov. Veľmi veľa toho, aké budú jednotlivé charaktery postáv, ako budeme transformovať náš životný pocit, ktorý môžeme premiešať s pocitom vychádzajúcim z hry, je akoby v našich rukách,“ popisuje Sprušanský, režisér „Hamleta“.
„Hry sú formálnou stránkou na slovenské pomery neobvyklé, zvláštne, používajú istý jazyka, istý spôsob rozprávania príbehu. Formálna zložka bude akýmsi zvláštnym drahokamom, ktorý má niekoľko strán, možností a v skúšobnom procese je len na nás, ktorou cestou sa vyberieme. Verím, že to bude príjemné dobrodružstvo pre hercov i divákov. Budeme sa snažiť urobiť dve divácky, herecky i vizuálne príťažlivé inscenácie, bude v nich kus provokatívnosti i humoru.“
„Prúser“ alebo úspech
Braňo Holiček, ktorý režijne naštuduje Fausta, je už deviatu sezónu kmeňovým režisérom Štúdia Ypsilon v Prahe. „Je to moja domovská scéna známa tým, že jej poetika je postavená na autorskom divadle. Vo veciach, ktoré robíme, sa snažíme nájsť vlastnú interpretáciu, a nie tú, ktorú tam vložil autor. Inscenácie, ktoré robím, sú väčšinou založené na tom, že na začiatku nemáme vôbec žiadny text, iba nejakú tému, ktorú dostanem ako zadanie od divadla a snažím sa ju s hercami spracovať. A vo finále ju s nimi aj napísať ako hru,“ konštatuje Baňo Holiček.
„Má to kopec výhod aj nevýhod – najväčšia výhoda aj nevýhoda zároveň je to, že povolené je všetko, takže sa z toho všetkého môže nakoniec vykľuť „prúser“. Zatiaľ sa mi to nejako výrazne nestalo. Toto nitrianske skúšobné obdobie je výnimočné v tom, že na začiatku máme hru aj text. Zvolili sme ho s pánom Sprušanským práve preto, že umožňuje veľmi výraznú možnosť vlastnej interpretácie a autorského spracovania. Je formálne veľmi vycizelovaný, takže my si môžeme vziať tú formu a s obsahom hry pracovať veľmi voľne a dostať do nej náš aktuálny pocit. Ako ho ale odovzdáme divákovi, je na nás.“
V prípade Fausta majú podľa Holička veľkú výhodu v tom, že sú všetci – herci aj tvorcovia – generačne spriaznení. V rámci textu majú možnosť zhodnúť sa na niečom, čo je pre nich dôležité, divákovi odovzdať nejaké emóciu, s ktorou by mal odchádzať z hľadiska.
Hral v Sokoliarovi Tomášovi aj českom seriáli Vyprávěj
Braňa, rodáka z Košíc, si ešte ako chlapca môžeme pamätať z rozprávky Sokoliar Tomáš. V 13 rokoch, krátko po natočení rozprávky, sa s rodičmi presťahoval do Prahy, kde žije dodnes. Na spoluprácu s DAB sa veľmi tešil. „Pre mňa je zvláštne byť opäť na Slovensku, občas hľadám slová, lebo v duchu prepínam z češtiny do slovenčiny,“ prezradil Braňo, ktorý má v Prahe manželku a 2-ročného syna.
Gro jeho práce je réžia, ročne pripraví asi štyri inscenácie. Tvorcovia ho však obsadzujú aj do televíznych projektov. Slovenským divákom je známy najmä z úspešného českého seriálu Vyprávěj, kde vytvoril jednu z kľúčových postáv, momentálne dva roky hrá v českej Ordinácii v ružovej záhrade tiež jednu z hlavných postáv.
Zľava režiséri Braňo Holiček a Svetozár Sprušanský.
Herci a tvorcovia oboch inscenácií. FOTKY: (ČE)
