NITRA. Krušpány, stálozelené okrasné kríky, ktoré často slúžia ako živé ploty, sú v ohrození. Napadli ich malé zelené húsenice pôvodom z Ázie, ktoré požierajú listy. Potom sa v kríkoch zakuklia a liahnu sa z nich bielo-hnedé motýle.
Tento škodca u nás nemá prirodzeného nepriateľa. V Nitre s ním bojujú už druhý rok, podobné problémy majú aj v Leviciach či Bratislave.
„V tomto roku sme robili už dvakrát postreky a niektoré krušpány sme museli zrezať,“ povedala Ľudmila Šterdasová z Mestských služieb.
Krušpán na Cyrilo-metodskom námestí. Foto: (jk)
Ľudia mali obavy, krušpán zlikvidovali
Húsenice vijačky krušpánovej zaznamenali v Nitre po prvý raz vlani. Bol to šok, pretože dovtedy bol krušpán u nás považovaný za veľmi odolný stálozelený krík. Domácim škodcom jeho hrubé kožovité listy nechutili.
„Húsenice sa k nám dostali zrejme spolu s exotickými rastlinami a ovocím, sú agresívne. Nič také sme tu predtým nemali,“ povedala Šterdasová. Odborníci radia napadnuté kríky chcemicky ošetriť okamžite, ako sa na nich objaví škodca.
Opakovaný postrek robili napríklad na Výstavnej ulici, kde slúži krušpán ako živý plot, či pred piaristickým kostolom v cetre mesta. Kríky tu významne dotvárajú vzhľad Cyrilo-metodského námestia. A hoci ich napadli húsenice, škody zatiaľ nevidieť.
„Na tento krušpán si dávame pozor, striekame ho častejšie. Na sídliskách je to však zložitejšie, tam sú kríky roztrúsené,“ dodala Šterdasová.
Napríklad na Hodžovej ulici už museli krušpán ostrihať. „Na Wilsonovom nábreží sme ho na žiadosť obyvateľov úplne zlikvidovali, mali obavy z chemických postrekov.“
Krušpán poškodený vijačkou. Foto: Jana Némethová
Pozor na dierky v listoch
Vijačku krušpánovú podľa o-chranárov po prvý raz v Európe zaznamenali v roku 2007, vyskytla sa v Nemecku. Odborníci radia použiť proti nej chemické prípravky ako Karate Zeon 5CS, Dursban 480 EC či Calipso.
Podľa Milana Zúbrika z Lesníckej ochranárskej služby Banská Štiavnica sa húsenice dajú ľahko vyničiť, problémom ale je, že si ich človek hneď nevšimne. Preto je podľa neho dôležité kríky sledovať: „Prvotnými znakmi, že je rastlina napadnutá vijačkou, sú viditeľné páskované zelené húsenice a tiež to, že rastlina stráca listy, alebo sú v nich dierky.“
Vtedy je potrebné použiť chemické prípravky. Ak aj krík ostane bez listov, dá sa ešte zachrániť. „Prvá strata listov nemusí viesť k úhynu rastliny. Ak by sa tak stalo viackrát, následky by boli dramatickejšie,“ dodal Zúbrik.
Pri silne zasiahnutých kríkoch je treba zvážiť ich výmenu.
Spriadač vyvolal alergiu
Húsenice narobili v Nitre problémy aj pred niekoľkými rokmi. Išlo vtedy o spriadača amerického, ktorý napádal stromy a požieral ich listy. Aj vtedy muselo mesto použiť na jeho likvidáciu chemický postrek.
„Vlani ani v tomto roku sme už tohto škodcu v meste nezaregistrovali,“ povedala Ľudmila Šterdasová. Na rozdiel od vijačky krušpánovej bol spriadač americký nebezpečný aj pre človeka. U viacerých vyvolal alergickú reakciu, ktorá sa na koži prejavila ako popálenina.
Spriadač sa v Nitre objavil najmä v rokoch 2011 a 2012. Niektoré stromy a sídlisku Klokočina zostali v lete úplne bez listov. Húsenice boli viditeľné už z diaľky. V korunách stromov vytvárali pavučinové hniezda.
Spriadač americký napáda podľa odborníka najčastejšie orechy, jablone, čerešne, slivky, moruše, z ostatných listnatých drevín javorovec a bazu. Ľudia, ktorí tohto škodcu spozorujú, by mali jeho výskyt hlásiť na radnici. Podľa odbornej literatúry bol spriadač americký zavlečený do Európy po druhej svetovej vojne.
Spriadač americký obžral listy na stromoch. V súčasnosti ho v Nitre neevidujú. Foto: Dušan Tarko
Autor: jn
