NITRA. Väčšina úrody je už z polí zozbieraná. Farmári z nášho regiónu hovoria, že hustosiate obilniny sú v celkom dobrých číslach. Ak by bolo viac vlahy, mohlo byť ale pšenice a jačmeňa viac až o tridsať percent.
Prepadákom je však repka, ktorej sa urodilo o štvrtinu menej ako vlani.
Pokles repky
Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora v Nitre, ktorá zastupuje farmárov z okresov Nitra, Zlaté Moravce, Šaľa a Topoľčany, hlási primeranú úrodu. Pšenicu zbierali na 42-tisíc hektároch, jačmeň zozbierali z plochy 18-tisíc hektárov a repku zo 17-tisíc hektárov.
"Predbežné úrody z pozberaných plôch sú u pšenice 6,60 ton na hektár, jačmeňa 5,42 ton na hektár a repky 3,01 ton na hektár. Dosiahnuté úrody u pšenice a jačmeňa sú na úrovni pomerne dobrého predchádzajúceho roka. Úrody repky sú však o približne 25 % nižšie," hovorí Jozef Bako, šéf regionálnej komory.
To potvrdzujú aj čísla, ktoré nám komora poskytla vlani. Vtedy sa z hektára vyzbieralo 4,3 tony repky. Pšenice bolo rovnako ako v tomto roku a jačmeňa len o trochu viac - 5,6 tony na hektár.
Rovnaký región, odlišná úroda
Poľnohospodárov potrápilo horúce a suché počasie, ktoré udrelo začiatkom leta. Stalo sa, že obce vzdialené iba pár kilometrov od seba mali úplne odlišné žatevné výsledky.
"Tohtoročná žatva bola rozdielna na jednotlivých podnikoch. Rozhodovali doslova milimetrové júnové zrážky - boli lokality, kde spadol jeden-dva milimetre, inde aj desať," hovorí prvý podpredseda regionálnej komory Ivan Oravec. Nitra a okolie mali podľa neho v kľúčovom júni minimálne zrážky, zato v okolí Topoľčian spadlo okolo 10 milimetrov.
Jozef Bako upozorňuje aj na odlišné zloženie a kvalitu pôdy v širokom regióne, ktorý má komora pod palcom. V ňom sú nížinaté oblasti v povodí Váhu, Nitry a Žitavy, ale aj horské oblasti na severe Topoľčian a Zlatých Moraviec. "Každá pôda inak reaguje na vlahové pomery, a to má bezprostredný dopad na dosahovanú úrodu. V tomto suchom roku, hlavne v júni a júli, ku ktorému sa pridružili veľmi vysoké teploty, najväčšie škody boli registrované na piesočnatých pôdach v oblasti Rišňoviec, Močenku, Žihárca, Cabaja a Veľkého Cetína," povedal.
Opakujúce sa extrémne teplé roky vyvolávajú otázky, prečo poľnohospodári nepoužívajú závlahy. V oblasti Močenku, Mojmíroviec, Šale a Tesárskych Mlynian v minulosti vznikli veľkoplošné závlahové systémy. Mnohé z nich sú dnes zdevastované a nefunkčné a ich obnova by vyšla na nemalé peniaze. Ani vyššie príjmy z väčších úrod by navyše nepokryli vysoké náklady na ich prevádzku.
Hrozí nedostatok krmiva
S vráskami na čele hľadia poľnohospodári na jesenné plodiny. Kukurica a cukrová repa sú podľa nich ohrozenejšie oveľa viac ako hustosiate obilniny.
"Dážď v najbližšom období bude mať veľký vplyv na repu, ktorá sa ešte vyvíja. Jesenné plodiny sú suchom ohrozenejšie ako bol žatevný zber, pri ktorom dosť dlho držali porasty výdatné májové zrážky," zhodnotil Ivan Oravec.
"Sme regiónom, v ktorom sú veľké pestovateľské plochy kukurice na zrno, slnečnice, krmovín a cukrovej repy. Niektoré porasty kukurice predčasne ukončujú vývoj, nenasadili klasy a v prípade, že bude sucho pokračovať naďalej, je obava, že niektoré porasty ani nebudú zberané," hovorí Jozef Bako. Niektoré porasty tak nebude mať ani zmysel zberať. Reálne hrozí nedostatok krmovín pre živočíšnu výrobu.
Plodiny ničili myši
Vlani značnú časť úrody spustošil hraboš poľný. Toľko myší farmári ešte nezažili, klásky im doslova padali pred očami.
S hlodavcami poľnohospodári bojovali aj tento rok. Zbaviť sa ich nie je lacná záležitosť. Veď ošetrenie zhruba 500 hektárov proti hrabošom vyjde na viac ako 30-tisíc eur.
Na lokálne kalamitné premnoženie hlodavcov, ktoré spôsobilo značné poškodenie porastov ozimín - hlavne repky a pšenice - mali vplyv suchá jeseň, mierna zima a pokračujúce suché a teplé počasie. Podľa Baka aj napriek vynaloženým peniazom na likvidáciu hlodavcov v priebehu jesene a jari poľnohospodári odhadujú škody na jednotlivých plodinách vo výške 10 až 20 percent.
