NITRA. Do konca augusta patrí Bunker Nitrianskej galérie projektu českého umelca Jakuba Janovského. Jeho Playground V51
tematicky spája hru a vojnu. Hoci tieto pojmy sú na prvý pohľad protichodné, majú podľa autora dosť spoločného - veď ktorí malí či veľkí chlapci sa neradi hrajú na vojakov?
Bunker ho nadchol
Nápad pripraviť takúto výstavu vznikol v hlavách samotného autora i kurátora galérie Omara Mirzu. Ešte vlani sa s Jakubom stretol na maliarskom sympóziu Multipoint v Nitre. „Mne sa jeho diela páčili už predtým, zdajú sa mi byť zaujímavé. Jakub mi „sadol“ aj ako človek, tak sme sa dohodli na výstave v Bukri,“ spomína Omar Mirza.
„Viem o ňom, že často maľuje na steny starých opustených domov, na vráta, kontajnery a ďalšie miesta. Špecifický priestor Bunkra ho nadchol. Bol v ňom päť dní, počas ktorých maľoval, kreslil a sprejoval. Nechal som mu voľnú ruku, nech si tu robí čo chce. Niečo mal premyslené, niečo vznikalo spontánne, takže výsledný efekt bol prekvapením pre nás oboch. Výstava bola hotová prakticky len dve hodiny pred jej otvorením.“
Jakubove práce v Bunkri sa podľa Omara odvíjajú od dvoch tém – hry a vojny, ktoré si navrhol sám umelec. Má charakteristický rukopis, typický surovejšou estetikou výjavov, využíva aj čierny humor, zapája texty. „Jeho práce sú na jednej strane veľmi uvoľnené, svieže, humorné, na druhej strane aj vážne, šokujúco drsné až morbídne. Nepateticky sa v nich zamýšľa nad dôležitými vecami,“ pokračuje Mirza. „Počas tvorivých dielní sa na jeho výtvory boli v Bunkri pozrieť aj malé deti, páčili sa im, aj keď, samozrejme, všetkému nerozumeli.“
Deti nepoznajú mantinely
Ako na vernisáži Jakub Janovský potvrdil, v nitrianskom Bunkri si poriadne „zařádil“. V jeden deň maľoval v kuse 11 hodín, po čom bol poriadne unavený. „Cez svoje kresby sa pokúšam „spracovať“ určité zážitky, spomienky a vnemy z okolia. Tie veci nie sú ľahké, ale nechcem aby vyzneli ako trhanie zubov alebo nejako pateticky, preto sa snažím kresby občas odľahčiť iróniou a sarkazmom,“ hovorí Jakub.
„Detská fantázia nepozná hranice. Predstavy, ktoré sa tu objavujú, sú nepriamymi zážitkami z môjho detstva a života alebo zo života ľudí z môjho okolia. Vznikol mix kresieb, v ktorých nie je jasné, či sú figúry adolescenti alebo už dospelí, niekedy je dokonca pohlavie postáv nerozoznateľné. Sú to viac-menej typizované figúry, ocitajú sa v situáciách, ktoré nie sú každému divákovi príjemné. Každopádne, život ako taký nie je vždy príjemný.“
Podľa autora spája kresby fenomén hry, kresbou sa človek uvoľňuje, ventiluje, snaží sa zbaviť myšlienok a pocitov, ktoré sú mu nepríjemné, ale zároveň sa procesom tvorby baví, aj keď ide o trošku „temnejšiu“ hru.
„Istá zloba, krutosť a surovosť je pre deti príznačná, nepoznajú mantinely, nemajú skúsenosti. Je bežná vec, že deti týrajú zvieratá. Aj ja som robil podobné veci – strieľal som po vtákoch, myšiach... Určite to nie je správne, ale také veci sa dejú. Dieťa svet vníma inak, akosi si neváži život,“ dodal Janovský.
Počas vernisáže - sprava kurátor Omar Mirza a autor Jakub Janovský.
Jakubove kresby sú charakteristické surovejšou estetikou, drsnými až morbídnymi výjavmi. FOTKY: (ČE)
