NITRA. Výberom zo svojej aktuálnej tvorby sa v Café 37 na Farskej ulici predstavuje Maroš Poliak. Je to jeho jedenásta samostatná výstava v rámci Slovenska - dielam s abstraktnou tematikou dominuje výrazná farebnosť, nechýba im oku ladiaca harmónia.
Maľuje od štyroch rokov
Maroš Poliak tvorí už tridsať rokov, z toho je vyše dvadsať rokov členom nitrianskej umeleckej skupiny Play-art, mimochodom, je v nej jediným mužom. Vyštudoval učiteľstvo výtvarnej výchovy a slovenského jazyka na Pedagogickej fakulte v Nitre. „Maľujem už od štyroch rokov, v škole ma výtvarná výchova vždy mimoriadne bavila. Keďže vtedy boli dvojhodinovky, cez prestávky som spolužiakom, ktorým to nešlo, rád pomohol,“ spomína Maroš Poliak.
Od začiatku 90. rokov chodil k akademickému maliarovi Ferovi Kráľovi na maliarske kurzy do školiaceho centra v Budmericiach. Výsledky svojej práce každoročne prezentovali výstavou Salón učiteľov Bratislave. V Budmericiach sa vlastne dali členovia Play-artu dokopy. „Chodili sme sem asi desať rokov, pod vedením školiteľov sme sa naučili rôzne techniky, naša skupina sa venovala hlavne olejomaľbe,“ pokračuje Poliak. „My play-artisti sa venujeme rôznym veciam, ja sa sústreďujem hlavne na nové, experimentálne techniky v abstrakcii.“
„Každá naša výstava, a to ich máme za sebou už 75, je vždy niečím iná – využívame nové formáty, nové témy i techniky. Keď by človek videl obrazy z viacerých našich výstav, ani by neuveril, že ich maľovali tí istí ľudia,“ doplnila kolegu Darina Režová, hovorkyňa Play-artu.
Palánkovské intuitívne portréty
Aktuálnu Poliakovu výstavu tvoria dva cykly obrazov. Kontakt z roku 2014 je zameraný na komunikáciu, vidieť v ňom zjednodušené geometrické tvary, farebné akcenty, vízie mimozemských kontaktov. Obrazy sú vytvorené sprejom. Druhý. novší cyklus diel Kruhy s oblými motívmi vznikol kombináciou akrylu a oleja.
Pre autora je typická abstrakcia. „Začínal som poctivými realistickými štúdiami postavy, krajinou, zatiším, kvetmi... Až postupne som sa vyhranil v abstrakcii, i keď občas aj teraz v obrazoch používam realistické prvky. Maľoval som tiež krajinky a zátišia, ale čisto abstraktné. Portrét ma nikdy nezlákal, venoval som sa mu len počas školy. A ešte počas niekdajších Palánkov som z recesie maľoval intuitívne portréty,“ spomína výtvarník.
V budúcnosti by si chcel vyskúšať robiť nositeľný abstraktný šperk a šperk vniesť aj do obrazu. Láka ho maľovať aj veľkoformátové abstraktné obrazy. „Hovorí sa, že umelec rastie s formátom, ale nie je to celkom pravda. Umenie nie je len vo veľkosti obrazu. Ja som sa raz pristihol, že sa do obrazu snažím dať tak veľa, až to preženiem. Radšej potom urobiť dva obrazy. Mám však, našťastie, sklon k minimalizmu, snažím sa, aby vynikla základná kompozícia alebo farba,“ dodal Poliak.
Hľadanie vlastnej identity
Podľa kurátorky Marty Hučkovej je ťažiskom Poliakovej tvorby maľba. Námetová skladba jeho diel je rôznorodá. Inšpiráciu získava z nekonečného množstva vizuálnych podnetov. Jeho súčasnú výstavu charakterizuje farebná harmonická vyváženosť, ale aj optimistická, výbušná paleta, prezrádzajúca maliarsky temperament.
„Ako sám osebe vraví, je večne nespokojný perfekcionalista. Maroš je však plný nápadov, hľadajúci vždy nové spôsoby realizácie výtvarného spracovania. Experimentálnymi technikami extrahuje najintímnejšie momenty hľadania vlastnej identity, ktoré vyúsťujú do meditatívnych polôh,“ zdôraznila Hučková.
Ukážky Poliakovej abstraktnej tvorby. FOTKY: (ČE)
