„Maťovo zlato je úžasný výsledok. Ja osobne som ho čakal. Viem, čo odtrénoval a čo podriadil úspechu. Mňa neprekvapil. Hoci mi pred pretekom hovoril, že pôjde od začiatku svoje preteky, neveril som, že bude mať takú odvahu a ísť sám na čele osamotený celých 50 kilometrov. To je výnimočné a ukázalo to jeho sebadôveru a psychiku,” hovorí Peter Mečiar, ktorý viedol Mateja Tótha v rokoch 1996 až 2002.
Zodpovedný a cieľavedomý
Matej bol zverenec, po akom túži každý tréner na svete. Odtrénovať do bodky predpísané dávky a nemať tréningové výpadky. „Toto Maťo od svojich 13 rokov dokonale spĺňal. Hoci, keď prišiel ku mne po prvýkrát, nebol ideálnym typom pre túto disciplínu. Všetko však dokonale nahradil jeho enormnou vôľou, zodpovednosťou a cieľavedomosťou,“ vysvetľuje Mečiar.
Už v samých začiatkoch kariéry dokázal Matej odtrénovať fantastické tréningy, čo nikto v jeho veku v Čechách a na Slovensku nebol schopný nasať. „Samozrejme, v chodeckých kruhoch sa vedelo, akú tvrdú prípravu Maťo má, za čo sme si často vyslúžili poznámky typu: „Ty ho zoderieš, veď to nie je možné, koľko on trénuje.” Áno, bola to pravda, že trénoval to, čo nikto pred ním, ale on všetky dávky zvládal bez problémov, bol dokonale zdravý a počas siedmich rokov, čo som s ním pracoval, nebol ani raz zranený, a preto nebol dôvod ubrať,“ zdôrazňuje bývalý Tóthov tréner.
Porážal dospelých
Od 14 rokov prekonával slovenské rekordy a najlepšie historické výkony. V 17 rokoch skončil ôsmy na MS do 17 rokov a o dva roky neskôr šiesty na ME juniorov. Keď odchádzal od Mečiara k Benčíkovi, po skončení juniorskej kategórie mu patrila tretia priečka vo svetových juniorských tabuľkách a tak už bolo jasné, že nám vyrástol chodec svetových parametrov. „Keď mal 17 rokov, mal lepšie tréningové ukazovatele ako vtedajší naši najlepší chodci a na sústredeniach im v tréningoch často ukazoval chrbát. Už vtedy, keď som videl, čo je on vo svojom veku schopný odtrénovať v porovnaní s tréningovými dávkami našich vtedy najlepších 50-tkárov, som vedel, že z neho rastie niečo výnimočné. Pamätám si, ako som mu po tréningu na 35 km, ktorý odtrénoval v úplnej pohode, povedal, „ty si už teraz schopný ísť 50-tku a o dva roky môžeš byť najlepší na Slovensku.“ A vtedy ešte nemal 18 rokov...“ pokračuje 42-ročný Nitran.
Vďaka za krásne roky
Napokon sa to aj potvrdilo, keď vo svojej prvej 50-tke v živote hneď prekonal 30-ročný slovenský rekord a zašliapal svetový čas 3:42. Ako hovorí Mečiar, Matejov organizmus vedel nezvyčajne reagovať na vytrvalostnú záťaž. „K zlepšeniu výsledkov medzi dospelými pomohli časté pobyty vo vysokohorských strediskách, čo bola nadstavba jeho mládežníckej prípravy. Som vďačný za sedem rokov, ktoré boli pre mňa ako trénera krásnym obdobím. Od jeho štrnástich rokov sme na Slovensku počas celej jeho mládežníckej kariéry nenašli premožiteľa, vyhrával medzinárodné preteky, prekonával jeden rekord za druhým. Maťo je synonymom výnimočného športovca a človeka a takým bol vždy, k čomu ho viedli jeho rodičia, ktorým môže vďačiť za veľa. Ešte tak nájsť chlapca, ktorý by bol ochotný a schopný robiť všetko to, čo bol pre úspech ochotný obetovať Maťo. Myslím, že taký chlapec sa už sotva narodí, ale ja som rád, že som toto obdobie v trénerskej kariére mohol zažiť. Veď málokto si môže povedať, že vychoval budúceho majstra sveta,“ dodal Peter Mečiar, ktorý šesť rokov v Nitre viedol aj Mateja Spišiaka, súčasného kouča majstra sveta.
V bratislavskej hale Elán po najlepšom slovenskom historickom výkone.
Matej Tóth na stupňoch v nemeckom Eisenhüttenstadte.
Víťaz Nitrianskej desiatky.
Na Európskom pohári v Dudinciach v roku 1998.
Medzinárodné preteky v Borskom Mikuláši. FOTO: ARCHÍV P. M.
