Objavené artefakty i históriu významnej pamiatky zmapujú dve publikácie.
SKÝCOV. Práce dobrovoľníkov na stredovekom hrade Hrušov medzi Topoľčiankami a Skýcovom pokračujú napriek masívnej krádeži, pri ktorej v máji zlodeji odniesli z hradu všetko, čo sa dalo. Ľuďom zo združenia Leustach a ich priaznivcom pokradli množstvo vecí, ulakomili sa ešte aj na minerálky a malinovky, ktoré si záchrancovia hradu na Hrušov vyniesli.
Zlodeji využili májový dážď, kedy na hrade nebolo ani nohy. Najväčšiu škodu spôsobili krádežou drahého krovinorezu, ktorým nadšenci očisťovali hrad od náletových drevín. Výraznú komplikáciu spôsobilo aj zmiznutie elektrocentrály, ktorá dodávala pracovníkom elektrinu potrebnú napríklad pri používaní miešačky.
Polícia ani po štyroch mesiacoch nepozná páchateľov
Škodu záchrancovia hradu odhadli na vyše tritisíc eur. Polícia ani takmer po štyroch mesiacoch netuší, kto krádež spáchal. „Prípad vyšetrujeme ako prečin krádeže, za ktorý hrozí dvojročný trest odňatia slobody. Z uvedeného skutku zatiaľ nebol nikto obvinený. Vyšetrovanie naďalej pokračuje,“ povedala Božena Bruchterová, hovorkyňa nitrianskych policajtov.
„Mnoho ľudí si myslelo, že veľká krádež nás zastaví. Práce ale pokračujú a pokračovali prakticky na druhý deň od krádeže,“ hovorí Jozef Blaho z občianskeho združenia Leustach. Združenie ihneď po rabovačke pocítilo obrovskú vlnu solidarity, podporu záchrancom hradu vyjadrovali ľudia na Facebooku aj osobne. Leustach veľmi rýchlo získal nový krovinorez, do daru dostali aj elektrocentrálu.
Krádež ale spôsobila, že bezpečnostné opatrenia sú teraz oveľa vyššie a záchrancom komplikujú prácu, ktorú robia bez nároku na odmenu a vo svojom voľnom čase. Všetky drahšie veci teraz pracne odnášajú domov a na Hrušov ich dovezú iba vtedy, keď sa práce bez prístrojov skutočne nezaobídu. Pribudli tu aj bezpečnejšie dvere, za ktorými sú pomôcky k práci na zveľaďovaní hradu.
Združenie má už dlhšiu dobu povolenie na uzavretie hornej časti hradu – nielen pre vandalizmus, ale aj pre ochranu najcennejších časti hradu.
130 brigád ročne
Dobrovoľníci vlani oslávili desať rokov od začiatku prác na záchrane pamiatky. Za ten čas vyčistili hrad od náletových drevín a stoviek ton sutín, ktoré zopár jeho častí úplne zakrývali. Zabezpečili aj archeologické, architektonické a statické výskumy. Na hrade sú prakticky stále, pracujú čiastočne aj v zime. Ročne sa tu organizuje okolo 130 brigád pre dobrovoľníkov.
Aj rok po okrúhlom výročí záchranných prác sa okolie hradu výrazne zmenilo. Pribudol altánok s lavičkami, drevené mega piškôrky, skladačka hradu kopírujúca jeho podobu v minulosti, knižná búdka aj dva záchody. Začala fungovať požičovňa špeciálnych kolobežiek, ktorými sa návštevníci môžu z Hrušova spustiť až do niekoľko kilometrov vzdialených Topoľčianok.
Pokračujú aj práce na samotnom hrade. Tri mesiace sa dobrovoľníci venovali záchrane lichobežníkovej bašty z prelomu 14. a 15. storočia. „Bola vo veľmi zlom stave. Teraz má obnovené cimburie, dostali sme ich do stavu, v akom boli v minulosti, keď bol hrad funkčný. Bola to náročná práca vo výške pätnásť metrov,“ hovorí Jozef Blaho. Opravili aj ochodze a stabilizovali omietky na bašte.
Jozef Blaho pred lichobežníkovou baštou s obnovenými cimburiami (úplne hore).
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Stopy po požiari
Tento rok prebieha na Hrušove masívny archeologický výskum. „Sú tu krásne nálezy z parkanu prvého podhradia, kde sme objavili veci, ktoré ľudia nevideli 350 rokov. Našli sa tam stopy po požiari, keď bol hrad dobytý Turkami. Našli sme aj bránku, ktorú zamurovali koncom 17. storočia aj odtlačok dreveného stĺpu po ochodzi,“ hovorí Jozef Blaho.
„Podarilo sa nám odkryť podlahy, po ktorých sa kedysi chodilo. Prekvapivým objavom je starší gotický parkan, o ktorom sa netušilo, že existuje. Koruna muriva bola prekrytá úzkym násypom, na ktorom rástla tráva, celé to bolo schované,“ povedal archeológ Róbert Daňo.
Odhalenia odborníkov dokazujú, že hrad bol stavebne disponovaný trochu inak, ako sa doteraz predpokladalo. „Pôvodný vstup nešiel z juhu, ako dnes, ale bol z východnej strany,“ povedal Róbert Daňo.
Archeológ Róbert Daňo pri práci na Hrušove.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
Hrad fungoval štyristo rokov
Hrad Hrušov dal koncom 13. storočia postaviť uhorský šľachtic Matúš Čák Trenčiansky. Fungoval štyristo rokov a vystriedali sa na ňom desiatky majiteľov.
Kontroloval dôležitú horskú komunikáciu z Požitavia na Ponitrie. V 14. storočí tu pre narastajúci význam hradu postavili vysokú obrannú vežu. V neďalekých potokoch sa ryžovalo zlato a hovorí sa, že viacerí páni si svoje poklady ukryli na Hrušove.
Hrad v roku 1708 vyrabovali cisárske vojská, no žiaden zlatý poklad si neodniesli. Od tohto roku začal Hrušov upadať a pustnúť.
