NITRA. Skalným poslucháčom Slovenského rozhlasu nie je iste meno Sibyly Mislovičovej neznáme. Už desať rokov v ňom vedie jazykovú poradňu, v ktorej cez éter objasňuje čitateľom „záludnosti“ slovenčiny.
Jazykovedkyňa sa so svojimi profesionálnymi i životnými skúsenosťami tentoraz „naživo“ podelila s Nitranmi v synagóge. Prekladá knihy pre deti
Dlhoročná odborná pracovníčka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra si za predmet svojho celoživotného záujmu vybrala slovenčinu. „Bola to jednoducho náhoda. Rozmýšľala som, čo by som mohla študovať, zajímalo ma všeličo vrátane matematiky, ale rozhodla som sa pre slovenčinu a všeobecne jazyky. V Bratislave som navštevovala nemeckú základnú školu a potom som chodila na angličtinu a francúzštinu. Na filozofickej fakulte UK som vyštudovala smer slovenčina – poľština,“ hovorí Sibyla Mislovičová, ktorá neskôr svoje bohaté jazykové znalosti zúročila aj pri prekladaní kníh pre deti.
„Po škole som sa krátky čas venovala tlmočeniu, a keďže v tých časoch sa nedalo byť len tak na voľnej nohe, zamestnala som sa v základnej škole. Rok a pol som učila prváčikov, boli to úžasné časy, bavilo ma to.“
Po úspešnom konkurze sa stala pracovníčkou v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra a je mu verná už 30 rokov, momentálne je vedúcou oddelenia jazykovej kultúry a terminológie. Aj napriek tomu si vraj rada vymýšľa rôzne nové slová či tvary slov.
„Kolegyňa sa smiala, keď som minule povedala, že som si bola niečo „prefácať“ namiesto „prefotiť“. Mňa to celkom baví, takže si občas vymýšľam nejaké novinky. Ale inak sa aj v bežnom živote usilujem nehovoriť príliš nespisovne, lebo potom sa to môže prenášať do profesionálneho prejavu.“
Jazyk je dynamický útvar
Jazyk je podľa Sibyly Mislovičovej dynamický útvar, mení sa tak ako aj jeho používatelia. „Niekto to ťažko znáša, ľudia sa ma napríklad pýtajú, či by sme sa nemohli vrátiť do stavu spred 50 rokov. To už však nie je možné. Treba si uvedomiť, že tvorcami jazyka sú jeho používatelia a všetky útvary v jazyku sú jeho súčasťou – teda nielen spisovný jazyk, ale aj slang, nárečia a tak ďalej,“ konštatuje jazykovedkyňa.
„To všetko je obrovský celok, ktorý, myslím si, funguje výborne. Dôležité je, aby sa spisovný jazyk používal tam, kde sa to očakáva, aby prejavy v médiách boli na „slušnej“ úrovni, veď profesionáli by mali jazyk používať profesionálne. Fakt je, že ľudia často kritizujú prejavy vo verejnej komunikácii, no takúto kritiku nemožno zovšeobecňovať. Nemyslím si, že by sa slovenčina rútila do záhuby, ako sa to občas hovorí. Je jednoducho iná, tak ako aj my sme iní, a musíme to akceptovať.“
Žiadna „makarónčina“
Súčasnej slovenčine sa neraz často vyčíta nekritické preberanie slov z iných jazykov, odborníčka to však vidí inak. „Cudzie výrazy do nášho jazyka prenikali vždy. Dnes sa nezamýšľame nad tým, že napríklad veľmi írečito znejúce slová košeľa či cibuľa majú pôvod v latinčine. Vníma dnes niekto, že slová víkend alebo futbal sú z angličtiny? Myslím si, že takmer nie, a je to úplne v poriadku. Slová, ktoré si nájdu svoje miesto v našej slovnej zásobe a sú potrebné, slovenčinu len obohacujú. Napríklad v oblasti práce s počítačom - taká myš, preložili sme mouse, prečo nie? Aj slovo lajkovať je už zdomácnené,“ pokračuje Mislovičová.
„Na druhej strane tým však nechcem povedať, že by sa zo slovenčiny mala stať nejaká „makarónčina“ a každé štvrté slovo by malo byť anglické. Prevzaté výrazy prechádzajú zdomácňovacím procesom a nie každé sa stane súčasťou spisovného jazyka.“
Nie všetko ide do vysielania
V Slovenskom rozhlase Mislovičová už desať rokov v relácii Slovenčina na slovíčko odpovedá na otázky poslucháčov týkajúce sa spisovnej slovenčiny. Posledné tri roky je poradňa každý deň.
„Spočiatku som sa toho bála, odmietala som to dosť dlho, zdalo sa mi to príliš. Ale keďže vždy hovorím len o jednom probléme, ľudia si to lepšie zapamätajú. Keď poradňa bývala v piatky a rozprávala som o štyroch veciach, ľudia mi len povedali: tak pekne si hovorila v piatok. Ale teraz mi vravia: no, dnes ráno si hovorila o tom a o tom... Jednu vec si ľahšie zapamätajú.“
Podľa odborníčky sa nie všetky poslucháčske podnety dostanú aj do vysielania. Často prichádzajú rôzne otázky, ktoré nie sú vhodné do rádia, no nie preto, že by boli neslušné, ale sú nevhodné skôr tematicky.
„Keď ma ľudia počúvajú, možno práve raňajkujú alebo si čistia zuby, takže to musí byť niečo, čo by pri tom všetkom dokázali absorbovať,“ zdôrazňuje odborníčka. „Trošku je problém i v tom, že mi ľudia píšu aj na e-mailovú adresu. Myslia si, že im budem odpovedať aj písomne, ale na to ja, žiaľ, nemám čas. Hneď to posielam do poradne, keď vidím, že niekto potrebuje akútne poradiť. Ak nie, odpoviem potom v rámci vysielania.“
