NITRA. Premiéru na Divadelnej Nitre malo slovenské neformálne umelecké zoskupenie Med a prach. V Štúdiu DAB uviedlo pohybovo-hudobno-vizuálne scénické dielo Domov Eros Viera.
Pohyb bábok v životnej veľkosti človeka, stekanie farby na sklenej stene, magická hudba tria muzikantov a spev – to všetko vtiahlo divákov do fascinujúceho sveta vlastných myšlienok, spomienok, emócií a asociácií.
Neraz tápali v hmle
Tvorba umeleckej skupiny Med a prach nie je tradičným divadlom. V jedinečnej symbióze spája výtvarné umenie, hudbu, bábky a performanciu.
Scénické dielo Domov Eros Viera sa rodilo asi rok a pol, podieľali sa na ňom Ivan Martinka, Andrej Kalinka, Juraj Poliak, Miriam Kalinková, Michal Mikuláš, Adam Marec a svetelným dizajnom, Michal Juhás.
„Keď sme začali na téme pracovať, rýchlo sme dospeli k názoru, že sa o nej nedá rozprávať štandardnými prostriedkami. Minimálne sme to nechceli my. Prišli sme na to, že by to bol len jeden z možných odleskov a my ich chceme zachytiť čo najviac a pokiaľ možno sugestívnou formou. Pri tvorbe sme potom postupne skladali zlomky textov, výtvarných inšpirácií, pohybu, gest či hudobných motívov, pričom bolo veľmi náročné neskĺzať k tradičnejším divadelným postupom, ktoré má človek zažité. Vedeli sme, čo chceme, ale nevedeli sme, ako to dosiahnuť, často sme akoby tápali v hmle. Stavali sme svoj sen,“ hovorí za kolektív autorov režisér a herec Ivan Martinka, inak umelecký šéf Starého divadla v Nitre.
„Jednou z inšpirácií bola na začiatku aj próza spisovateľa, kontrabasistu a inštrumentalistu Michala Mikuláša, ale potom sme ju opustili, hoci fragmenty z nej tam istým spôsobom zostali, ale nie priamo, možno niečo v pocite, spôsobe nazerania na tému.“
Tvorcovia svoje scénické dielo zámerne stavali tak, aby ho diváci mohli vnímať podobne ako obraz v galérii či hudbu na koncerte. Takýto druh umenia kladie nároky na diváka, ktorý by mal aktívne hľadať spojenie s umeleckým dielom.
„Podobne funguje aj naše dielo. Je najmä o intuícii, podvedomí. Racionálne nič neriešite, necháte ho len vplývať na svoje zmysly. Každý z divákov nachádza v diele odraz svojho vlastného sveta. Niečo, čo má uložené v spomienkach, mu trošku zvláštne pretransformujeme, a v spolupôsobení s imagináciou to v jeho v mysli a duši nadobúda nové, iné rozmery. Keď sa zaujímame o reakcie divákov, každý z nich nám rozpráva niečo iné, akoby videli rôzne - svoje predstavenia, hoci v základných momentoch sa zhodujú,“ skonštatoval režisér.
Mnohovýznamové, sugestívne
Samostatnou kapitolou diela sú bábky, ich autorom je Ivan Martinka. Bábka v divadle ale aj v jeho živote je pre neho niečo zásadné. Zaujíma ho ako jedinečný sochársky výtvor ale aj ako prostriedok interakcie medzi hercom a divákom.
„V predstavení máme napríklad bábku, ktorú má herečka vysoko nad svojou hlavou, na akomsi predĺženom krku s malou hlavičkou starej ženy. Pohybom svojej čeľuste herečka so zaviazanými očami ovláda pohyb hlavy bábky,“ vysvetľuje Martinka.
„V spojení s pohybom bábkových rúk je jej celý pohyb jemne štylizovaný do japonského divadla butó. Zároveň tá konštrukcia trochu pôsobí ako mučiaci mechanizmus – herečka bábku ovláda tým, že v nadľudskej námahe kriví tvár. Všetky zložky scénického diela – výtvarná, hudobná i figurálno-pohybová – sú svojbytným vyjadrením danej témy, ale vzájomne sa dopĺňajú.“
Doma i v zahraničí
Tvorcovia dielo nazvali Domov Eros Viera. Sú to tri veci, ktoré podľa Martinku absolútne hýbu ľudskými životmi. Často sa medzi nimi snažíme nájsť rovnováhu, harmóniu, odstrániť napätie. Autori sa dielom usilovali zachytiť snahu o dosiahnutie súladu medzi tými troma vecami.
Domov Eros Viera videli už aj diváci na iných prestížnych festivaloch doma i v zahraničí. Tvorcovia majú zaujímavé skúsenosti s reakciami publika. „Na festivale v Žiline nás diváci prijali s nadšením, vo Varšave prejavili najmä divadelníci veľmi živý záujem. V Moskve mal Domov Eros Viera obrovský úspech, po predstavení sme mali s divákmi dlhú a podnetnú diskusiu. Na festivale vo Voroneži sa našli ľudia, ktorí nám po vystúpení ďakovali so slzami v očiach. Je to pre nás veľmi cenné.“
FOTKY: ARCHÍV DN
