NITRA. Na radnicu sa obrátila verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Dôvodom sú neverejné rokovania výborov mestských častí, ktoré presadila skupina poslancov zo Smeru.
„Verejnosť zasadnutí výborov v mestských častiach a ich verejný charakter vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky, a to aj bez toho, aby bola explicitne uvedená v zákone,“ povedal Ján Glovičko z kancelárie ombudsmanky, podľa ktorej došlo v Nitre k porušeniu základných práv zaručených Ústavou.
Radnica dostala podnet, aby iniciovala zmenu
„Ústava garantuje občanom právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Presne takto postupujú mestá po celom Slovensku, kde sú zasadnutia výborov v mestských častiach verejné,“ povedal Glovičko.
Ombudsmanka dala mestu podnet, aby iniciovalo zmenu rokovacieho poriadku VMČ. „Zároveň upozornila, že podľa zákona musí mesto upovedomiť verejného ochrancu práv do 20 dní o opatreniach, ktoré na základe jeho podnetu vykonal,“ dodal Glovičko.
Radnica zrejme žiadne opatrenia nevykoná, pretože trvá na tom, že k porušeniu základných práv nedošlo.
Prekážali im osoby, ktoré vraj osočovali smerákov
„Občania majú právo zúčastňovať sa na správe veci verejných nielen priamo, ale aj prostredníctvom svojich zástupcov (poslancov). Keďže sú teda na zasadnutiach prítomní poslanci, ktorých si občania sami volia, občan nemusí byť priamo zúčastnený na zasadnutiach,“ reagovala zástupkyňa prednostu Ivana Buranská.
Radnica argumentuje aj tým, že ak sa občana bezprostredne dotýka niektorý z bodov programu, je na rokovanie prizvaný buď z podnetu výboru alebo na základe vlastnej žiadosti. Neverejnosť zasadnutí má podľa mesta opodstatnenie aj vzhľadom na kapacitné možnosti priestorov.
Poslanci, ktorí presadili neverejné rokovania, kapacitu nespomínali. Nepozdávalo sa im niečo iné - že na výbory chodia osoby, ktoré osočujú poslancov zo Smeru a narúšajú rokovanie. A tak z rokovacieho poriadku, v ktorom bolo napísané, že zasadnutia sú „spravidla neverejné“, slovo „spravidla“ vypadlo.
Chceli rozhodovať aj o tom, či občan môže vystúpiť
Občania sa môžu zasadnutia zúčastniť, len ak zašlú predsedovi VMČ minimálne tri dni pred rokovaním písomnú žiadosť.
Poslanci zo Smeru chceli pôvodne aj túto možnosť obmedziť. O tom, či nakoniec bude môcť občan na zasadnutí vystúpiť, mala rozhodnúť nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Daniel Hecht zo Smeru nakoniec od toho upustil.
„Nie sme pred rokom 1989, žijeme inú dobu. Ja osobne to vnímam ako krok späť,“ komentoval zmeny v rokovacom poriadku nezávislý poslanec Štefan Štefek. Aj primátor Jozef Dvonč (Smer) sa vyjadril, že rokovania VMČ by mali byť verejné.
„Môžem povedať, že sa ešte nestalo, že by občan nemal možnosť vystúpiť na VMČ, pokiaľ o to prejaví záujem. Je to tak a bude to tak aj naďalej,“ reagoval Hecht.
Keď sa ombudsmanka oboznámi so stanoviskom mesta, bude podľa Glovička „konať ďalej v rozsahu svojej pôsobnosti a kompetencií“.
