NITRA. Staré divadlo Karola Spišáka (SDKS) čaká náročná divadelná sezóna. V pláne má uviesť šesť premiér, z nich dve – Zázraky pre Alicu a Kúpalisko - sa do novej sezóny presunuli, pre komplikácie zo sezóny minulej. V jedinej sezóne divadlo postupne osloví všetky vekové kategórie divákov. Spoločným leitmotívom, ktorý v sebe všetky premiéry nesú, je myšlienka ľudskosti a hľadanie odpovede na otázku, čo robí človeka človekom.
Popri predstaveniach pre deti a mládež divadlo aj túto sezónu pokračuje v stredu a piatok v uvádzaní hier pre dospelých. Divadelníkov začiatkom budúceho roka čaká oslava 65. výročia vzniku divadla a v závere sezóny ďalší ročník festivalu krajín V4. V Štúdiu Tatra v spolupráci so SDKS funguje Filmový klub, ktorý počas sezóny ponúkne zhruba stovku kvalitných snímok.
Návrat k Čin-činovi
Novým členom súboru a zároveň novým umeleckým šéfom SDKS je Ivan Martinka. Rodák z Bratislavy už dlhé roky žije v Nitre. Vyštudoval Katedru bábkarskej tvorby na VŠMU. Po dvoch sezónach v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave sa rozhodol ísť na „voľnú nohu“ – hral vo filmoch, robil naplno divadlo, televízne projekty, spolupracoval s tanečníkmi, v DAB si zahral v Grékovi Zorbovi či Adamovi Šangalovi. V poslednej dobe gro svojej tvorivej energie venuje neformálnemu zoskupeniu Med a prach.
„Prvou – obnovenou – premiérou bude v nedeľu 11. októbra o 15. h veršované predstavenie podľa knižky Ľudmily Podjavorinskej Čin-čin. Naše divadlo v tejto sezóne oslávi jubileum, tak sa symbolicky vraciame k jednej z úspešných inscenácií. Ondrej Spišák ju zrežíroval už v roku 2002, odohralo sa 186 predstavení. Dnes sa jej nového uvedenia ujme opäť Ondrej Spišák. Výtvarníčka Mária Herodeková-Žilíková jej po rokoch dá nový 'out fit',“ hovorí Ivan Martinka.
Alica o význame kreativity
Ďalšia novinka Zázraky pre Alicu s premiérou koncom novembra bude veľmi voľne inšpirovaná svetoznámym príbehom Lewisa Carrolla Alica v krajine zázrakov, ale bude to originálne autorské dielo Andreja Kalinku. „Som veľmi rád, že ho dramaturgička Veronika Gabčíková oslovila k spolupráci. Je to rozhodne jeden z našich najzaujímavejších a mimoriadne všestranných umelcov. Tentoraz bude sám autorom, režisérom aj tvorcom hudobnej zložky. Bude to úplne nová skúsenosť - herci budú musieť pracovať celkom iným spôsobom. Je tu iný typ scénografie – nie účelová, ktorá slúži dramatickej situácii či priestoru, v ktorom sa odohráva dej,“ pokračuje Martinka.
„Ide skôr o sled výtvarných inštalácií s významnou hudobnou zložkou, ktorú budú naživo vytvárať sami herci - na túto cestu vnímania trochu vedieme aj nášho detského diváka. Chceme tak zotrieť akúsi hranicu, ktorá moderné umenie vzďaľuje od väčšinového publika. Predstavenie bude o význame kreativity v našich životoch v tom najširšom a najhumánnejšom zmysle. Práve kreativita nám umožňuje vnímať seba aj iných ľudí a dávať nášmu životu zmysel.“
V hre sa stretneme s dievčaťom Alicou. Svet okolo nej jej ponúkal veľa impulzov, ktoré nevedela spracovať, tak sa uzavrela do seba, do svojho bytu a odstraňuje zo svojho sveta akýkoľvek náznak nečakanosti, a teda aj kreativitu. Po čase jej začnú chodiť zvláštne balíky s nápisom „Zázraky pre Alicu“, ktoré sa však bojí otvárať a odhadzuje ich. Jedného dňa ale bude musieť balík otvoriť...
„Celým svojím vyznením to bude zvláštne, osobité predstavenie, bude skúškou našich síl a dúfame, že zaujme všetky vekové kategórie – najmä rodinné publikum.“
Kúpalisko pre päť žien a jedného muža
Medzi uvedením rozprávky Čin-čin a „Alicou“ začnú skúšať titul Kúpalisko, ktorý bude mať premiéru v decembri. „Je výnimočný tým, že česká herečka Bára Kubátová ho napísala špeciálne pre naše divadlo. Pozná súbor, vie, že tu máme veľa šikovných herečiek. Báru k spolupráci oslovil Šimon Spišák, ktorý hru bude režírovať,“ vraví opäť Martinka.
„Predstavenie je určené mladým od 18 rokov, dosť pikantná téma. Prostredníctvom neho sa ironicko-vážnou optikou pozrieme na najvnútornejšie túžby a frustrácie žien. Herečky pod bdelým dohľadom mladého, originálneho režiséra a s „posvätením“ autorky môžu hru samy dotvoriť. Kubátová vlastne aj počíta, že sa istým spôsobom stanú spoluautorkami, tým to bude veľmi zaujímavé. Piatim ženám bude v predstavení kontrovať jediný chlap – Rado Hudec.“
Pinocchio, Malý princ a Denník Anny Frankovej
Nová sezóna bude podľa Ivana Martinku sezónou výziev. „Alica“ je sama o sebe kľúčovým titulom a je to vždy udalosť, keď po nej divadlo siahne. SDKS robí síce originálne dielo, ktoré je knihou len inšpirované, ale je to vlastne o to náročnejšie.
„Pinocchiovi, ktorého budem režírovať ja, postupne dávame spolu s dramaturgičkou Veronikou Gabčíkovou, ktorá stojí ako dramaturg za všetkými spomínanými projektmi, našu originálnu podobu. Premiéra by mala byť koncom marca. Je to takisto veľký titul, ktorý sa na javisko tak často nedostáva, je to niečo ako Hamlet pre činoherné divadlo. Predstavenie by malo jemne oscilovať medzi realitou a fantáziou, ako pohľad dieťaťa, ktoré je rovnako doma tam i tam a v oboch svetoch súčasne, pretože sú vlastne jedným svetom. Čo potom znamená premena bábky na človeka...? Dospieť? Pocítiť zodpovednosť za svoje skutky? Vystúpiť zo sveta fantázie a ukotviť sa v realite? Alebo poznanie pokory, s ktorou vnímame všetko okolo nás i v nás...?“
Vzápätí začnú skúšať dve inscenácie naraz – Malého princa, ktorého bude režírovať Ondrej Spišák, a Denník Anny Frankovej v réžii Šimona Spišáka. Obe by mali mať premiéru začiatkom júna.
„Malý princ je opäť obrovský titul. Režisér sa podujal knižnú predlohu Antoine de Saint-Exupéryho spracovať tak, aby bolo predstavenie vhodné pre deti už od 3 rokov. Zámerne sa pokúsi zbaviť ho tézovitosti, ku ktorej táto látka na javiskách často inklinuje, pokúsi sa zachovať živosť a vnútornú krásu príbehu tak, aby už tie najmenšie deti mali z predstavenia emocionálny zážitok.“
Denník Anny Frankovej je určený tínedžerom, resp. deťom od 10 rokov, ktoré sú už dnes veľmi vyspelé a vnímavé. Predstavenie ponúkne príbeh ich rovesníčky, ktorá cez denník rieši svoj život, dospievanie, svoje problémy s mamou, pritom celé sa to odohráva v čase jej skrývania sa pred nacistami.
„Už v čase, keď ho píše, pre niekoho iného, nevideného, s oveľa väčšou mocou, nie je Anna nič len predmet, kus mäsa. Úplne zásadný je v hre rozpor medzi tým, kto je to vlastne ľudská bytosť, čo nás ako ľudí identifikuje, a tým, že je niekto schopný človeka vnímať ako vec bez akejkoľvek hodnoty a dôstojnosti. Je stále nevyhnutné o tom hovoriť, aj vzhľadom na dnešnú dobu a všetko to, čo sa okolo nás deje,“ dodal Ivan Martinka.
