NITRA. Secesné predmety, zbrane, prilby, kabelky, sošky, ale aj originály pozlátených plakiet z Bojnej môžete do konca októbra vidieť v Ponitrianskom múzeu (PM). Výstava Výber z výberu ponúka presne to, čo prezrádza jej názov – ukážku z vybraných predmetov, ktoré v múzeu prešli digitalizáciou.
Digitalizovali vyše roka
Digitalizácia v Ponitrianskom múzeu prebiehala od januára 2014 do júna 2015. „Zdigitalizovali sme 3 537 predmetov z celkovo vyše 85-tisíc, ktoré máme vo svojich depozitoch. Išlo o historické, archeologické a etnografické predmety,“ hovorí Anton Števko, riaditeľ PM. „Exponáty bolo potrebné zdigitalizovať nielen preto, aby sme ich mohli zverejniť na webe pre širokú verejnosť i bádateľov, ale aj kvôli výrobe kópií. Napríklad z plakiet z Bojnej nemožno robiť kópie klasickým spôsobom, pretože by sme ich mohli nenávratne poškodiť. Využitie digitálnych obrázkov v 3D tlačiarňach prináša možnosť získania presných kópií.“
Digitalizácia podľa Antona Števka zabezpečila dôkladné, viacnásobne zväčšené zobrazenie predmetov so všetkými podrobnosťami, na mnohé z nich by v realite bolo potrebné použiť binokulárnu lupu či mikroskop. Pri 3D obrázkoch sa niekedy muselo urobiť aj 120 snímok z jedného predmetu, ktoré potom počítačový program pospájal a umožnil predmet vidieť z akéhokoľvek uhla. Keďže je k dispozícii kvalitný obrazový materiál, nemusia manipulovať s exponátom a x-krát ho brať do rúk, čo je šetrné.
„Digitalizáciu zabezpečil NSK prostredníctvom grantu z EÚ. Firma Minolta zdigitalizovala 8424 predmetov z piatich múzeí v Nitrianskom kraji,“ pokračuje Anton Števko. „Získanie obrazového materiálu síce skončilo, ale pre nás v múzeu práca nekončí. Všetky digitalizované predmety musíme označiť čiarovým kódom ako identifikačným znakom. V tejto súvislosti budeme musieť preorganizovať naše depozity. Osobitne musíme umiestniť digitalizované predmety a osobitne tie druhé, ktoré sa ešte len budú digitalizovať, keďže projekt pokračuje.“
Vystavili originály plakiet
V múzeu digitalizovali takmer všetky archeologické predmety, ktorých majú vyše 1 200, z predmetov z histórie a etnografie urobili výber.
„K najstarším vystaveným predmetom patrí keramika a kamenné nástroje zo staršej a mladšej doby kamennej, ďalej sú tu napríklad kultové nádoby z tretieho tisícročia p. n. l., ktoré možno slúžili na veštenie či obety, urny a milodary zo žiarových hrobov z mladšej doby rímskej z 2. – 4. storočia, spona a hrebeň z obdobia sťahovania národov v 5. storočí, železný meč a sekera z 9. storočia. Vystavených je aj všetkých šesť originálov pozlátených plakiet z Bojnej,“ popisuje výstavu Anton Števko.
Z historických predmetov možno na výstave vidieť numizmatické exponáty – kvartingy z čias Žigmunda Luxemburského z 15. storočia či denáre z polovice 16. storočia. Najmä ženské oko potešia krásne secesné predmety – servis, náramky, vyšívaná kabelka v striebornom ráme, koráliková taštička či francúzske taniere. Mnohé z predmetov nie sú z územia Slovenska, móda v obliekaní či zariaďovaní domácnosti podliehala vplyvom z Viedne či Budapešti.
Muži zas môžu obdivovať krásne tepané a zdobené chladné zbrane z čias konca tureckých vojen, starožitné strelné zbrane, umne zdobenú prachovnicu z parožia, prilby pešiakov z obdobia 30-ročnej vojny či suveníry z delostreleckej munície.
Zaujímavosťou je historický šľahač na smotanu, ktorý je stále funkčný. Jeho výrobcom bol Arnold Bálint z Nitry. V roku 1877 naň získal patentovú listinu od uhorského kráľovského ministerstva poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu. Umývacia súprava s krásnym dekorom z prelomu 19. a 20. storočia zas svedčí o kultúre nitrianskych mešťanov.
Sošky z pútí
„Etnografická časť výstavy predstavuje rôzne varianty ľudových mariánskych plastík väčšinou z druhej polovice 19. storočia - Madonu s Ježiškom a Sedembolestnú Pannu Máriu. Ľudia si ich kupovali na púťach a umiestňovali do svojich kultových kútov v rohu izby. Sochy v pútnických kostoloch sa podľa jednotlivých cirkevných sviatkov obliekali do ušitých rúch, tieto exponáty zobrazujú sošky s namaľovaným odevom. Ľudová napodobenina Šaštínskej Sedembolestnej Panny Márie je zaujímavá tým, že aj mŕtvy Kristus má na hlave korunu, čo v slohovom umení nebýva bežné,“ pokračuje riaditeľ múzea.
„Na výstave možno vidieť aj džbány, fľaše na pálenku a víno z obyckej a drahožickej huty, ktoré zásobovali náš región. Skvostom je keramická plastika Lúčne hry od známeho ľudového umelca Ferdiša Kostku. Veľký hrniec z konca 19. storočia je tzv. svadobný, pri veľkých hostinách sa používal na varenie polievky.“
FOTKY: (ČE)
