NITRA. Kamila a Peter Kopsovci diskutovali o svojich knihách s návštevníkmi v Panta Rhei v Galérii Mlyny. Sú autormi titulov Tigr dělá uáá udá a Jak se krotí tygr.
K napísaniu kníh ich inšpirovali skúsenosti z ich práce, najmä s hyperaktívnymi deťmi, ale aj choroba samotnej autorky. „Lekári mi nevedeli pomôcť, bol to psychosomatický problém, nemohli mi nič nájsť, ale ja som objektívne asi dva roky trpela takými bolesťami rúk, že som musela spať posediačky. Keď som si ľahla, ruky sa mi „pretlakovali“ a boleli ma. Nedalo sa mi pomôcť prostredníctvom liečby tela, ale liečbou psychiky,“ hovorí Kamila Kopsová.
Je vyštudovanou zdravotníčkou - fyzioterapeutkou, súčasťou jej výučby bola aj psychológia. „Vieme, že fyzická stránka je veľmi ovplyvnená psychickou, takže vo svojej praxi pracujem aj s touto zložkou osobnosti,“ pokračuje Kopsová. „Spolu s manželom využívame metódu životných máp, ktorá umožňuje pracovať s deťmi od troch rokov až po dospelých. Táto projektívno-diagnostická metóda má svoje presné postupy a jej výsledkom je diagnostika. V rámci metódy účastník maľuje, môže sa nás pritom čokoľvek spýtať, ale tiež komunikuje sám so sebou.“
Spomínanou metódou sa podľa Kopsovej dajú analyzovať príčiny rôznych životných problémov a situácií u detí i dospelých.
„U detí sa dá takto analyzovať vzdor či hyperaktivita, ktoré predstavujú toho tigra v názve knihy. Vlastne ho vymysleli deti, tigra začali maľovať, popisovať ako čosi, čo ich núti robiť niečo, čo ani nechcú. Boli nešťastné a nemohli si pomôcť. My sme im ukázali, ako s tigrom – vlastne ich mysľou - komunikovať, ako ho ovládnuť,“ vysvetlila Kopsová.
U dospelých sa podľa autorky dajú touto metódou diagnostikovať najmä zažité vzorce z detstva, ktoré si preniesli do dospelosti, sú v nich zacyklení. „Sú to situácie, ktoré sa im v živote opakujú, nie sú im príjemné, ľudia by sa ich chceli zbaviť, ale nevedia ako. My nájdeme príčinu, kde to vzniklo, oni pochopia súvislosti a s našou pomocou začnú systematicky pracovať na odstránení,“ pokračuje Kopsová.
„Najdlhší prípad, ktorý som v praxi mala, trval sedem mesiacov. Bol to zhruba 40-ročný manažér z Prahy, ktorý od 12 rokov trpel hnačkami. Tušil, že tento problém má psychické pozadie, ale nevedel, ako to riešiť. Liekmi, ktoré mal k dispozícii, sa nedal odstrániť, inými to už nechcel. Keď k nám prišiel, odhadla som ho na päť životných máp, teda päť mesiacov práce. Našli sme niekoľko príčin, odstránili sme jednotlivé vrstvy blokov a nakoniec po siedmich mesiacoch sa muž problému zbavil. Spočíval v tom, že v kontakte s niektorými ľuďmi, ktorí mu pripomínali istú traumu z detstva, sa jeho zdravotný hendikep začal spúšťať.“
Cez životné mapy sa podľa Kopsovej dajú riešiť aj iné problémy, napríklad partnerské, pracovné, s rodičmi a podobne. „Riešime aj formy prevencie, v prípade detí napríklad šikany a u dospelých trebárs strach z lietania. Máme aj klientov závislých na alkohole, drogách, v poslednom čase najmä na počítačových hrách.“
