Dolná sa považuje za celoživotnú optimistku

NITRA. Divadlo Andreja Bagara v premiére uviedlo hru britského dramatika Arnolda Weskera Búrlivá jar. Ako poctu hereckému umeniu ju venovalo jubilantke herečke Gabriele Dolnej, ktorá 13. novembra oslávi 60. narodeniny.

V predstavení herečke sekundoval Juraj Hrčka, s ktorým charizmatická umelkyňa predviedla strhujúci herecký koncert.

Pozná svoju cenu, ale pochybuje o sebe

V centre dojímavého komorného príbehu stojí dominantná žena, slávna herečka Gertie Matthewsová. Na jednej strane sa nadchýňa vlastnými úspechmi, talentom a obľúbenosťou u publika, na druhej strane žije svoj komplikovaný súkromný život s manželom a adoptovaným autistickým synom Tomom.

Gertie vie byť cynická, uštipačná, nespravodlivo krutá, ale aj chápajúca, slabá a bezmocná. Je závislá od potlesku a lichôtok, je sebavedomá, ale aj krehká, zraniteľná a neistá. Pozná svoju cenu, a predsa o sebe stále pochybuje.

Osud jej do cesty privedie dvoch mužov – Sama Martina, mladého strážcu parkoviska, ktorý za krádeže sedel vo väzení, a o 20 rokov neskôr inšpicienta Kennedyho Phillipsa, ktorý túži byť hercom. Gertie na nich priťahuje ich mladosť aj odzbrojujúca úprimnosť...

Začínala v Prešove

Gabriele Dolnej postava Gertie sadla ako uliata. Herečka, ktorá budúci rok oslávi dve desaťročia na nitrianskej scéne, sa herectvu profesionálne venuje 40 rokov. VŠMU neabsolvovala, osud rozhodol inak. „Keď ma prijali, zistila som, že som tehotná, a tak som dala prednosť materstvu,“ hovorí herečka. Samu seba preto nazvala večným elévom. Debutovala ako 19-ročná v inscenácii Štyri kvapky v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Začiatky neboli jednoduché, učila sa od starších kolegov pozorovaním, ale aj na vlastných chybách, čo ju profesijne posúvalo ďalej.

Dolná stvárnila dramatické aj komediálne postavy. Ako sama hovorí, herectvo je drogou jej života. Uprednostňuje charakterové a tragikomické roly, ktoré jedným okom plačú a druhým sa smejú, pretože podľa nej je presne taký aj život a „ak čakáme niečo iné, sme veľkí utopisti“.

Ako vraví, herečka je vďačná za každú jednu, menšiu aj väčšiu, postavu, pretože každá ju obohacovala ako človeka aj ako herečku. „Posúvala moje vnútorné hranice. Veľakrát som zápasila s obavami a pochybnosťami, či dokážem dôveryhodne stvárniť všetky polohy, duševné pochody a psychologické rozpoloženia postavy. A to mi aj zostalo. Neustále pristupujem ku každej novej úlohe s veľkým rešpektom, pokorou a zodpovednosťou,“ skonštatovala pani Gabika.

Ako človeka ju najviac vystihuje pracovitosť, pokora a trpezlivosť. Považuje sa za celoživotnú optimistku, napriek ranám osudu si dokázala zachovať nadhľad a zmysel pre humor. Nechýba jej guráž, ženskosť, šarm a vtip aj napriek tomu, že veľa krát musela zostať silnou a nepoddať sa prekážkam.