NITRA. O slovenský rekord sa postarali nitrianski pekári zo spoločnosti Penam. Minulý týždeň upiekli trojposchodovú chlebovú mega tortu. Jej celková výroba trvala sedem hodín. Chlebová torta vážila 35 kíl a bez štítku merala 70 centimetrov. Priemer spodného a najväčšieho bochníka bol 85 centimetrov. Pre lepšiu predstavu - torta bola veľká ako 35 kilových chlebíkov, ktoré bežne dostať v obchodoch. Z takejto maxi torty by sa dalo spraviť 1 400 obložených chlebíkov, 700 hraniek, 350 školských desiat alebo 20-tisíc krutónov.
Pekársky tím pod vedením technologičky pekárne Alžbety Kossuthovej použil na prípravu torty 16,5 kíl múky, 370 gramov droždia, 350 gramov soli a 11 litrov vody.
Fakt, že padol rekord, potvrdil komisár Knihy slovenských rekordov Igor Svítok. Nitrianski pekári si rekordom pripomenuli Svetový deň chleba. Slováci v priemere zjedia 36,6 kilogramu chleba ročne - ukazujú to čísla za vlaňajšok. Spotreba chleba ale klesá každým rokom. Podľa štatistikov sme ešte v roku 2010 zjedli 40 kíl chleba, do roku 2013 to bolo vždy nad 38 kíl.
Chlieb hral dôležitú úlohu pri nasýtení populácie na planéte. "Prvé zmienky o tom, že ľudia milovali chlieb, máme už zo starovekého Egypta. Keď sa stavali pyramídy, denný prídel bol päť bochníkov chleba, dva džbány piva a veľa cibule. Svedčí to aj o tom, že chlieb slúžil ako základná zložka potravy pre staroveké národy," hovorí historička a etnologička Katarína Nádaská.
Ako pripomenula, na Slovensku si až do 40. rokov 20. storočia každá rodina piekla chlieb. "Zvyčajne v sobotu a chlebík musel vydržať týždeň. Keď bola rodina slabšie situovaná, zamykal sa do chlebovej skrinky a gazdiná vydávala toľko krajcov, aby sa každému ušlo," povedala Katarína Nádaská.
Chlieb si naši predkovia veľmi cenili. Nahrádzal dokonca koláče. Biely piekli pri slávnostných príležitostiach, napríklad vtedy, keď sa v rodine narodilo dieťa. Mal guľatý tvar, čím pripomínal slnko a volali ho radostník. Rekordnú chlebovú tortu by v minulosti volali radostník.
"Keď mala žena ťažký pôrod, prikladal sa jej bochník na brucho, aby sa pôrod uľahčil. Chlieb bol tiež súčasťou svadby - ženích a nevesta si namazali radostník medom, aby boli jeden na druhého dobrí," vysvetlila etnologička.
Chlieb bol boží dar a ľudia sa k nemu správali s úctou. Keď spadol, pobozkali ho, pred načatím ho prežehnali.
Pozrite si mini galériu z pečenia radostníka.
Autor: Tomáš Holúbek
