školákom.
NITRA. Divadelnú hru Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva prináša na javisko Teatro Moliére. Umelecké zoskupenie ochotníkov i profesionálov drámu v premiére uvedie 8. novembra o 16. a 18.30 h v Štúdiu DAB.
Inscenácia divákovi predostrie tému ľudskej morálky, dôstojnosti, čestnosti, sily charakteru a správania sa v hraničnej životnej situácii.
Malé mestečko, novembrová noc roku 1944, krátko po povstaní... V pivnici je desať nevinných ľudí, ktorých Nemci zadržali ako rukojemníkov za zabitie jedného nemeckého vojaka. Smrť pôvodne čakala všetkých, dôstojník sa však rozhodol, že zastrelia len jedného z nich. Toho, koho spomedzi seba vyberú oni sami...
Chcú osloviť najmä mladého diváka
Zájazdové Teatro Moliére nesie meno po francúzskom hercovi, divadelníkovi a dramatikovi Moliérovi. V marci tohto roka ho založil Rastislav Dvorák, 24-ročný rodák zo Starej Ľubovne. Časť detstva prežil v Karlovych Varoch, dnes žije neďaleko Nitry - v Kozárovciach. Vyštudoval európske štúdiá a medzinárodné vzťahy v Trnave, kde sa cez konkurz dostal do univerzitného divadla pod vedením Božidary Turzonovovej, s ktorou rozmýšľal o spolupráci na tomto projekte.
„Aby divadlo mohlo správne fungovať, musel som dať dokopy ochotných ľudí, ktorí by sa na tomto projekte vedeli podieľať.
Netrvalo dlho a vznikol skvelý pracovný tím v zložení Branislav Matuščin, Eva Večerová, Božidara Turzonovová a ja,“ hovorí Rastislav Dvorák, riaditeľ divadla.
„Už koncom apríla sme zorganizovali prvý kasting do súboru, ktorého sa zúčastnilo vyše 250 ľudí. Z nich sme vybrali 22, ktorých sme obsadili do pripravovanej inscenácie. Sú to prevažne konzervatoristi, ale aj mladí ľudia s láskou k divadelnému umeniu. Účasť mladých hercov v projekte je kľúčová, keďže chceme osloviť v prvom rade mladého diváka a priviesť ho opäť k písanému slovu.“
Sú skvelý kolektív
Titul Kým kohút nezaspieva vybral Rastislav Dvorák po konzultácii s pani Turzonovovou. Dôvodom výberu bolo to, že dielo je existencialistickou drámou, ktorá je na prvotné upútanie mladého diváka tou najvhodnejšou voľbou.
„Skúšali sme približne tri mesiace v priestoroch CVČ Domino, posledný mesiac pred premiérou sme sa presunuli do kultúrneho domu v Ivanke pri Nitre. Tamojšia divadelná sála bola nevyhnutná pre doladenie detailov inscenácie,“ vysvetľuje Dvorák.
„Teatro Moliére funguje ako skvelý kolektív. Musím priznať, že sme sa skutočne zišli ako výnimočná partia ľudí, ktorá chce niečo dokázať a je to na našej práci aj vidieť. Scénu predstavenia som navrhoval ja po porade s vynikajúcim divadelným scénografom Františkom Pergerom. Na kostýmoch pracovala veľmi šikovná mladá kostymérka Barbora Kotryová. Hudbe sa venoval môj dlhoročný divadelný kolega a zvukár Ján Kunik.“
Počas letných mesiacov divadlo odcestovalo na štyri dni na sústredenie do Vyhní. Počas neho pracovali nielen na inscenácii a pochopení charakterov postáv, ale i na budovaní kolegiálnych vzťahov v divadle, aby vedeli pracovať ako jeden tím, čo sa podľa riaditeľa určite podarilo.
„Ako som s výsledkom nášho snaženia spokojný? O spokojnosti hovoria samotní diváci. Predstavenie je primárne venované študentom stredných škôl v rámci projektu Literatúra na doskách. Zatiaľ sme sa s inscenáciou predstavili žiakom gymnázií na Párovskej a Golianovej ulici, SOŠ na Cintorínskej, strednej zdravotníckej školy, SOŠ stavebnej, Animusu a súkromnej strednej umeleckej školy. V Starom divadle si nás 6. novembra pozrú študenti obchodnej akadémie a piaristického gymnázia sv. Jozefa Kalazanského. Odozvy boli zatiaľ vynikajúce – ako u žiakov, tak aj u pedagógov. Učitelia boli nadšení naším spracovaním, vyslovili veľkú podporu tomu, čo robíme a chcú sa zapojiť do ďalších našich projektov. Čo viac si môže mladé divadlo želať, ako spokojného diváka, ktorý netrpezlivo čaká na nový titul? Preto sme vážne šťastní, že robíme nielen to, čo nás všetkých baví, ale je to aj prospešné.“
Začínal s ochotníkmi v Turci
Réžie hry Kým kohút nezaspieva sa ujal Branislav Matuščin, herec Divadla Andreja Bagara. Skúsenosti s réžiou i vedením ochotníckych súborov má bohaté. „Po skončení VŠMU som sa ako herec dostal do divadla v Martine. V „turčianskej záhradke“, ako sa tu ľudovo hovorí regiónu okolo mesta, je veľká ochotnícka tradícia,“ hovorí Branislav Matuščin. „Moji kolegovia z martinského divadla ma pobádali, aby som sa ujal nejakého súboru v niektorej z obcí, to je tiež v ich divadle taká tradícia. Oslovil som ochotnícky súbor Pišinger v Bystričke, ktorý si dal meno podľa typických koláčikov z tejto oblasti. S inscenáciami, ktoré som s nimi urobil, sme získali nejedno ocenenie na celoslovenských divadelných prehliadkach.“
A hoci podľa Matuščina v regióne Nitry až taká silná tradícia ochotníckeho divadelníctva ako v okolí Martina nie je, príležitosť sa naskytla. Po prvých skúsenostiach s ochotníkmi z Turca, po desiatich rokoch v Divadle Andreja Bagara a po réžiách v profesionálnych divadlách v Žiline, Martine a Zvolene sa posadil za pomyslený režisérsky pultík v nitrianskom Teatro Moliére.
„Moja prvá réžia s týmto súborom je pre mňa výzvou. Pôsobia v ňom moji študenti z nitrianskeho konzervatória, jeho absolventi, dokonca aj absolvent herectva na AU v Banskej Bystrici, ktorého učila moja kolegyňa Evka Večerová. A, samozrejme, sú tu aj ľudia, ktorých nadchlo divadelné umenie a venujú sa mu ako neprofesionáli. Úlohou všetkých protagonistov bolo napojiť sa na „moju vlnu“. Myslím si, že sa to podarilo.“
To, že prvou réžiou súboru je pôvodná slovenská dráma, režiséra veľmi teší. „Na javisko prichádza povinná literatúra, čo sa bežne v divadlách nestáva, trend je dnes trochu iný. Keďže predstavenie je určené najmä pre školy, v tomto smere nás podporujú aj pedagógovia.“
S Bukovčanovou drámou sa Teatro Moliére s úspechom predstavilo na školách v našom regióne, záujem už prejavili aj školy v Bratislavskom kraji.
