NITRA. Pri príležitosti svojich 70. narodenín predstavila v Literárnom klube Janka Jesenského svoju novinku Drahomíra Pechočiaková. Jubilantke, rodáčke z Chrabrian v Topoľčianskom okrese, vyšla kniha Ako životodarné prúdy - básňami, príhovormi, recenziami a článkami s fotografiami si v nej s vďakou spomenula na všetkých ľudí, s ktorými kedy spolupracovala. Autorke knižku čistou vodou do života uviedli editor Jozef Vladár a výkonná redaktorka Zuzana Kováčová. Vodu si poetka vybrala preto, lebo je základom života, bez nej by nebolo nič.
Vytvorili kus diela
Nitrianska autorka poézie, prózy, odborných článkov, recenzií, zostavovateľka zborníkov a niekdajšia riaditeľka Domu Matice slovenskej v Nitre má na konte desať básnických zbierok, poviedky a ďalšie tituly, spolu takmer 30 kníh.
„Kniha Ako životodarné prúdy nie klasická zbierka básní. Je dosť obsiahla, má viac ako tristo strán. Prvú časť tvorí poézia, ktorá bola publikovaná, ale nie v samostatných knihách. Predstavuje ju výber z tvorby k výstavám výtvarných diel Kláry Brunovskej. Nosná stredná časť prináša články, príhovory a recenzie o činnosti tridsiatich osobností z Nitry i celého Slovenska, s ktorými som počas života spolupracovala. Väčšinou to boli umelci, literáti, výtvarníci, fotografovia, ale aj ľudia, ktorí presiahli hranice a ktorých aktivity súviseli s činnosťou Matice slovenskej,“ hovorí Drahomíra Pechočiaková.
„Sú to všetko významné osobnosti – od zosnulého kardinála Korca, cez opáta Belása, Andreja Červeňáka, Ladislava Ťažkého, Marínu Čeretkovú-Gállovú, Milana Vinca Částu, Teodoru Kaňovú, Jozefa Vladára, Alexandra Ruttkaya, až po Ladislava Zrubca či Róberta Žilíka. Tretiu kapitolu tvoria dosiaľ nepublikované básne. Knižkou som chcela poďakovať všetkým tým ľuďom, ktorých v nej spomínam, ktorí mi pomáhali, boli súčasťou mojej profesionálnej i duchovnej cesty. Veľmi si cením kus diela, ktoré vytvorili, ich prácu, bez ktorej by som ani ja nemohla robiť to, čo som robila.“
Pechočiakovú teší, že vo svojom živote mala šťastie stretnúť a spoznať mnoho vzácnych ľudí. Videla, ako im ležia na srdci otázky národa, ako hľadajú lepšiu budúcnosť a dobro pre tento svet i budúce generácie prostredníctvom pera, štetca či fotoaparátu.
O problémoch detí a starých ľudí
Spomínanú tretiu časť knižky tvoria doteraz nepublikované básne – napríklad k jubilejnej stretávke maturantov po 50 rokoch či výber básní z pripravovanej zbierky Čipovanie mláďat.
„Túto zbierku mám celú v rukopise. Plánovala som ju vydať v tomto roku, ale pre finančné prostriedky sa to nedá, lebo knižku Ako životodarné prúdy som vydala na vlastné náklady,“ vysvetľuje Pechočiaková.
„Nová zbierka bude mať tri cykly – Čipovanie mláďat, Starý panelák a treťou bude taká všehochuť, v ktorej chcem poďakovať ľuďom, ktorých si vážim. Básne prvej časti hovoria o deťoch, ktoré sú dnes mnohokrát nechané napospas, lebo rodiny sa rozpadajú. Je to presne zo života, nie príliš veselá poézia. Verše v cykle Starý panelák nie sú tiež veľmi optimistické. Starší ľudia sedia v paneláku za oknom a pozerajú von. Za oknom sa toho neraz udeje veľa a stačí len maličký impulz a človeka to preberie, ožije. Niekedy k radosti stačí pohladenie, dobré slovo.“
V cykle Starý panelák je zakomponovaná aj téma migrácie. „Začala som to písať asi pred troma rokmi, keď sme o nej ešte nič netušili. Videla som rumunských Cigánov a vlastne až teraz mi z toho vyšlo, že to boli začiatky migračnej vlny, len sa o tom nehovorilo a nevedelo. Teraz v tejto téme píšem ďalšie básne,“ dodala nitrianska poetka.
Jubilantka so svojou novou publikáciou. FOTO: (ČE)
