NITRA. Nevšedným rozprávaním spojeným s premietaním zaujal hostí besedy v krajskej knižnici rodák z Bratislavy Milan Richter. Básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, esejista a vydavateľ bol kedysi aj diplomatom v Nórsku, hrdí sa kráľovským rádom za zásluhy – titulom rytier 1. triedy. Udelil mu ho sám nórsky kráľ, u ktorého bol aj na audiencii.
Verše mu vyšli v 11 krajinách
Milan Richter je všestranným autorom. Najlepšie sa cíti predovšetkým vtedy, keď píše verše. „Nerád hovorím slová básnik a poézia, tie prenechávam tým, ktorí sú naozaj úžasní, svetová trieda. Ale už ich píšem dosť dlho – pomaly polstoročie, mohol by som povedať, že som básnik. Preklady mojich veršov vyšli v 11 krajinách. Na tom si síce nezakladám, ale teší ma to. Okrem veľkých svetových jazykov mi vyšli napríklad aj v hebrejčine či macedónčine,“ prezradil Milan Richter, ktorý sám ovláda angličtinu, nemčinu, nórčinu, švédčinu a dánčinu, v jazykovej spolupráci prekladá aj zo španielčiny a čínštiny – poéziu, romány, knihy pre deti, divadelné hry, eseje...
„Posledné desaťročie som a cítil aj ako dramatik, lebo som napísal tri divadelné hry. Preložili sa asi do ôsmich jazykov, čo ale nie je až taký veľký úspech, skôr by bol, keby ich hrali slovenské divadlá. Žiaľ, je to tak vo svete celkovo, režiséri a dramaturgovia si tak navzájom prihrávajú tituly. Radšej si zdramatizujú napríklad Dostojevského. Väčšinou to urobia výborne, geniálne, zaujímavo, ale pôvodná slovenská dráma hrá druhé husle,“ myslí si Richter.
Veľmi rád má prozaika svetového mena Franza Kafku, študoval jeho dielo niekoľko rokov, prekladal jeho aforizmy. „Prišiel som na to, čo keby som Kafkovi v literárnom diele dožičil druhý život? Zomrel veľmi mladý, ako 41-ročný. A tak som napísal divadelnú hru Kafkov druhý život. Keď som ju ponúkal slovenským divadelníkom, poznamenali - no áno, je to Kafka, ale komerčne to nebude zaujímavé,“ pokračuje Milan Richter.
„Potom som si povedal, čo môže byť komerčne zaujímavejšie ako Marylin Monroe? Práve v tom čase som dostal do rúk knihu britského novinára Anthonyho Summersa Bohyňa, kde píše, že Marylin bola zavraždená. Zaujalo ma to a postupne som si prečítal asi 30 kníh, aj o klane Kennedyovcov, a napísal som hru Krátky nešťastný život Marylin Monroe. Nedávno vyšla v tureckom preklade, v Istanbule ju chcú hrať, len majú problém s cenzúrou, je v nej dosť explicitných erotických a sexuálnych scén. O hru prejavili záujem aj niektorí domáci režiséri, ale zároveň povedali, že majú plán už na tri roky dopredu. Tým istým divadelníkom, riaditeľom, režisérom, keď potrebovali preložiť ďalšie scény Fausta, som rýchlo vyšiel v ústrety. A bola to strašná fuška. Ja som tiež ako vydavateľ promptne zaradil zaujímavý titul slovenského autora, keď ma o to požiadal, a takisto som mal svoj plán.“
Študoval beatnickú generáciu
Milan Richter je aj fotografom a cestovateľom. Mal už menšie výstavy v Toronte a Berlíne. „Fotím najmä portréty ľudí vo svete – mladých, starých, ženy, mužov, v rôznych situáciách, skôr také umelecké ako reportážne. Precestoval som veľa krajín, okrem Albánska a pobaltských štátov som prešiel celú Európu, Severnú aj Strednú Ameriku, Blízky aj Ďaleký východ,“ spomína autor.
„Cestoval som predovšetkým na festivaly, kongresy, konferencie, stretol som sa a spriatelil s mnohými zaujímavými ľuďmi a navzájom sme sa prekladali. Na výstave EXPO v Číne som čítal svoje verše, ktoré už vtedy boli preložené do čínštiny. Ako mladý som bol štipendistom prestížnej Fulbrightovej nadácie. Študoval som napríklad beatnickú generáciu, v Amerike som sa stretol s Ginsbergom a Ferlinghettim a dodnes na to rád spomínam.“
Momentálne Milan Richter pracuje ako vydavateľ na rukopisoch iných slovenských i zahraničných autorov. Jeho srdcovkou je nie celkom kompletný Goetheho Faust, ktorého nazýva „malý“. Ide o scény, ktoré prekladal pre SND v Bratislave, kniha by mala vyjsť do konca roka. Rozpísanú má aj knihu básní, ktorú plánuje vydať budúci rok. „Budú o tom, ako som ja i moji rodinní príslušníci prežívali 20. storočie. Budú to také moje malé dejiny,“ dodal Richter.
