NITRA. Zaujímavosti z dejín i súčasnosti advokátstva prináša nová expozícia v Ponitrianskom múzeu. Výstavu Advokácia včera a dnes spolu s múzeom pripravili Slovenská advokátska komora a Univerzitná knižnica v Bratislave. Výstava približuje najmä históriu advokácie na území Slovenska a jej významných predstaviteľov.
Priateľ znalý práva
Ako texty na výstave prezrádzajú, slovo advokát pochádza z latinského advocatus. Po prvýkrát sa objavilo už v antickom Ríme, kde sa používalo na označenie priateľa znalého práva či právneho zástupcu. Advokácia vznikla ako osobitné povolanie v situácii, keď rozvoj spoločnosti vytvoril také zložité pravidlá a právne pomery, že ich znalosť sa stala nevyhnutnou pre úspech spoločnosti. Už nestačilo vyhľadávať práve rady v kruhu rodiny či vlastného stavu.
„Človek má z advokátov neraz zmiešané pocity, ale aspoň raz v živote sa s nimi musí stretnúť, minimálne pri dedičskom konaní. Bez advokácie sa v civilizovanej spoločnosti so zložitým systémom zákonov a pravidiel nedá fungovať,“ pousmial sa riaditeľ Ponitrianskeho múzea Anton Števko.
„Výstava na baneroch, paneloch i prostredníctvom literatúry približuje historický prierez advokáciou, jej základné idey a jej známych predstaviteľov – od Ríma, cez stredovek, obdobie Uhorska, Československa až po súčasnosť. Dokumentuje pôsobenie advokátskych komôr do roku 1948, za Slovenskej republiky a v 50. rokoch, v období rokov 1968 – 1989, po revolúcii v roku 1989 až dodnes. Návštevníka určite zaujme fakt, že advokátmi z našich významných osobností boli spisovatelia, hudobníci, politici, napríklad P. O. Hviezdoslav, Janko Jesenský či Cyril Daxner. Dlhší či kratší čas sa advokácii venovali aj postavy svetovej histórie – Thomas More, Moliére, Lajos Kossuth, V. I. Lenin, Mahátma Gándhí či J. W. Goethe.“
Ženy v advokácii
Výstava dáva priestor aj ženám v advokácii. Moderná doba 19. a 20. storočia im priniesla okrem iného aj nové profesie – mohli byť spisovateľkami, redaktorkami, učiteľkami, lekárkami i právničkami. Ženy boli v právnickom stave už v antickom Ríme, neskôr im však bolo toto právo odňaté. Príčinou vraj bola istá Carfania, nečestná žena, ktorá nevhodným vystupovaním obťažovala súdy.
V Francúzsku mohli byť ženy právničkami od roku 1900, študovať mohli od roku 1870, v Nemecku a Veľkej Británii od roku 1922 a na našom území po vzniku Československa. Spočiatku bol u nás podiel študentiek práva z celkového počtu 3-4 %, dnes je ich asi 60 %.
FOTKY: (ČE)
