NITRA. Položením smútočných vencov a slávnostnou salvou si dnes na vojenskom cintoríne v Nitre - Mlynárciach uctili vojnových veteránov a obete prvej svetovej vojny, ktorých symbolom sa stal kvet vlčieho maku.
Ako vo svojom príhovore zdôraznil konzul a prvý radca veľvyslanca Poľskej republiky Jacek Doliwa, práve vďaka obetiam a životom vojakov mohli po prvej svetovej vojne na ruinách rozpadajúcich sa ríš vznikať nové národné a suverénne štáty. Také ako Poľsko, Československo, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov a ďalšie. Proces formovania sa týchto štátov pokračoval ešte dlhé mesiace a roky. Dnes vzdávame hold týmto vojakom, ktorí aktívne bojovali za znovuzískanie nezávislosti pre vlastné národy, skonštatoval Doliwa.
Ako však pripomenul, rovnako dôležité je pamätať na všetky obete svetových vojen. Nemôžeme zabudnúť aj na státisíce mŕtvych vojakov, ktorí položili svoje životy za cudzie veľmocenské záujmy, často diametrálne odlišné od ich vlastných. Vzdávame česť všetkým, ktorí sa z vojnového virvaru nevrátili do svojich domov. Chcel by som veriť, že hrôzy prvej aj druhej svetovej vojny sa už nikdy nebudú opakovať, povedal Doliwa.
Dnešný deň je vo svete už tradične oslavovaný ako Deň vojnových veteránov, ktorý symbolicky pripadá práve na dátum, kedy bola 11. novembra 1918 o 11. hodine oficiálne ukončená prvá svetová vojna. Symbolom tohto sviatku sa stali červené kvety vlčieho maku. Zmienka o červených makoch sa prvýkrát objavila v básni kanadského vojenského lekára podplukovníka Johna McRaeho s názvom In Flanders Fields. Zložil ju v máji 1915, keď sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na veľkej krvavej bitke o belgické mestečko Ypres. Báseň sa neskôr dostala do rúk americkej členky asociácie Mladí kresťania, Moiny Belle Michaelovej, a inšpirovala ju k myšlienke využiť symbol červeného kvetu vlčieho maku ako poetický symbol obetí prvého celosvetového vojnového konfliktu.
Obete prvej svetovej vojny sú v Nitre pochované na vojenskom cintoríne v Mlynárciach. Je tu celkovo 437 hrobov, v ktorých sú vedľa seba pochovaní muži rôznych národností a vierovyznania. Podľa záznamov sú v nich pochovaní Slováci, Poliaci, Česi, Srbi, Chorváti, Rusi, Rumuni, Maďari, Taliani, Nemci, Rakúšania a Turci. Je tu pochovaný aj vojenský kurát kapitán Zdrálek, na ktorého hrobe stojí socha vojaka, ktorú v roku 1924 vytvoril Július Bártfay.
