NITRA. V predvečer 17. novembra – Medzinárodného dňa študentstva a Dňa boja za slobodu a demokraciu – sa v Nitre konala spomienková slávnosť. V obradnej sieni radnice sa zišli predstavitelia kraja, mesta, nitrianskych univerzít, zástupcovia Konfederácie politických väzňov, Zväzu protikomunistického odboja i Ústavu pamäti národa.
Rečníci vo svojich príhovoroch pripomenuli dejinnú súvislosť udalostí v roku 1939, keď študenti pražských vysokých škôl po zastrelení medika Jána Opletala vyšli do ulíc a protestovali proti fašistickej okupácii, a Nežnej revolúcie v roku 1989 ako protestu proti totalitnému komunistickému režimu.
V duchu slobody treba konať, nielen hovoriť
Ako povedal primátor Jozef Dvonč, Nežná revolúcia zásadne naštartovala cestu budovania demokratickej spoločnosti. „Dnes sa stretávame, aby sme obetiam bývalého režimu a bojovníkom za slobodu a demokraciu prejavili našu vďaku za ich odvahu a morálnu silu. Spomíname na dve udalosti, ktoré sa stali 17. novembra – v roku 1939 protestovali študenti proti nacizmu, o 50 rokov neskôr sa generácia ich potomkov vzoprela proti inej totalite. Zakaždým išlo o ľudí statočných, nesebeckých, slobodymilovných. Každá z týchto udalostí bola zasadená do iného spoločensko-politického rámca, nedajú sa spojiť, ale oba dátumy však majú niečo spoločné - a to túžbu zaradiť sa medzi slobodné demokratické štáty sveta,“ povedal Jozef Dvonč.
„O slobode a demokracii nestačí len hovoriť, užívať si jej výhody, ale v jej duchu treba aj konať. K tomuto nás zaväzuje odkaz 17. novembra 1939 aj 1989.“
Primátor v tejto súvislosti spomenul aj nedávnu tragédiu v Paríži, ktorá svojou brutalitou šokovala celý svet. Teroristické útoky si vyžiadali stovky mŕtvych a ťažko zranených. „Je mi to nesmierne ľúto. Teroristi ohrozujú životy ľudí nielen francúzskej metropoly, ale celej Európy a demokratický svet musí opäť podstupovať takúto ťažkú skúšku. Spomeňme si v duchu i vonku pri pamätníku zapálením sviečky na obete 2. svetovej vojny, z roku 1989 aj teraz z Paríža.“
Boli 'tretia trieda'
Prítomným sa prihovoril aj čestný predseda Zväzu protikomunistického odboja Pavol Lavo. Ako povedal, mnohí si ťažké roky odsedeli v Jáchymove, na Pankráci a iných väzniciach.
„Dlhé roky sme pracovali v uránových baniach, chvála pánubohu, prežili sme to. Keď sme po rokoch prišli domov, rodina mala problémy, rodičia to ťažko znášali. Nemohol som si nájsť poriadne zamestnanie, všetko bolo zlé,“ spomína Pavol Lavo.
„Podpora zo strany štátu, rôznych úradov i lekárska starostlivosť bola mizivá. Boli sme 'tretia trieda'. Po roku 1989 sme založili organizáciu, aby sme si navzájom mohli pomáhať. Takto sme žili a žijeme aj teraz. Ťažko nás dnes ľudia pochopia. Mali sme lekárov, ku ktorým sme mohli ísť prednostne, zrušili ich. Mesačne platím 50 eur čisto len na lieky na srdce. A to som s podobnými problémami nielen ja, sú nás desiatky a desiatky. V časoch totality sme boli mladé chlapčiská, dnes máme každý vyše 80 rokov.“
Spomínať na zlé
Novembrové udalosti zhodnotil aj Tibor Ujlacký, hovorca Ústavu pamäti národa.
„November '89 je po 26 rokoch stále istým mementom pre dnešnú generáciu, znamenal zlom v dejinách bývalého Československa, pretože sme ukončili 40 rokov neslobodného obdobia. Bolo charakteristické uniformizmom, konformizmom, mlčiacou väčšinou, ale aj utrpením mnohých ľudí, o ktorom sa v tom čase až tak veľa nevedelo. Každopádne, nie všetkým bolo za socializmu dobré, ako si na to ľudia ešte dnes s nostalgiou spomínajú. Skončilo sa obdobie, kedy ľudia boli trestaní za opačný názor než bol oficiálny, diktovaný mocou. Pre mňa aj Ústav pamäti národa je to príležitosť spomínať, ale nie na to dobré, ale paradoxne na to zlé, čo bolo, aby sa to už nikdy neopakovalo,“ skonštatoval Ujlacký.
Mladej generácii dnes pojem Nežná revolúcia veľa nehovorí, lebo ju nemohli zažiť. Podľa hovorcu UPN mladí ľudia v súčasnosti žijú svojím životom, môžu slobodne chodiť cez hranice, vzdelávať sa v cudzích jazykoch... „Na druhej strane je o to dôležitejšie, aby poznali, ako sa prejavuje akákoľvek totalita, mohli identifikovať znamenia, ktorými sa prejavuje a vedeli jej vzdorovať. Dejiny sa zvyknú opakovať a my nechceme, aby sa tieto zopakovali.“
Podľa Ujlackého November '89, samozrejme, nesplnil všetky očakávania práve preto, že bol „nežný“. „Keby to bola revolúcia, aké poznáme z dejín ľudstva, možno by bola krvavá a možno vtedy by bola dôsledná v tom, že by došlo k výmene moci. V tomto prípade došlo k prerozdeleniu, odovzdaniu moci s tými následkami, že nie všetci, o ktorých sme si mysleli, že zo svojich postov odídu, aj odišli. To je daň za nežnosť a my to musíme dnes znášať,“ dodal Tibor Ujlacký.
Spomienková slávnosť pokračovala kladením vencov k Pamätníku protikomunistického odboja pred mestským úradom, potom sa účastníci so sviečkami v rukách vydali na pešiu zónu k tabuli venovanej Novembru '89. Tu sa už predtým zhromaždili viacerí aktéri novembrových udalostí v Nitre. Na stĺpe na Dome módy s pamätnou tabuľou bola umiestnená aj francúzska zástava na znak solidarity a spolupatričnosti s obeťami parížskej masakry a ich rodinami. Slávnosť ukončila sv. omša v kostole u piaristov.
Účastníci spomienkovej slávnosti v obradnej sieni MsÚ v Nitre.
Prihovoril sa aj čestný predseda Zväzu protikomunistického odboja Pavol Lavo.
Obete si uctili kladením vencov k Pamätníku protikomunistického odboja pred mestským úradom.
Sviečkový pochod sa vybral od MsÚ na pešiu zónu k pamätníku Novembra 1989.
Ľudia pálili sviečky za obete totality aj teroristického útoku v Paríži. FOTKY: (ČE)
