Pondelok, 19. november, 2018

Parkovanie pri kaštieli nezakážu, omietka vraj autá neohrozuje

Národná kultúrna pamiatka postupne prejde rozsiahlou rekonštrukciou.

Odparkovať autá priamo pri kaštieli budeme môcť aj naďalej. Zákaz, o ktorom kedysi samospráva uvažovala, už neplatí. (Zdroj: MsÚ ZM)

ZLATÉ MORAVCE. Vyše dvadsaťtisíc eur odklepli mestskí poslanci na obnovu Migazziho kaštieľa. Peniaze pôjdu Mestskému stredisku kultúry a športu, ktoré v kaštieli sídli. To využije 21 983 eur z mesta a 2 400 eur zo župy na tretiu etapu výmeny okien na kaštieli.

Celkovo v tejto etape obnovy pamiatky vymenia deväť okien. Tie musia aj po výmene vyzerať presne tak, ako historické okná. Je to podmienka pamiatkarov, bez ktorej by mesto budovu rekonštruovať nemohlo.

Okná vypadávajú

Deväť okien vymenia na prvom poschodí kaštieľa. Staré okná sú v katastrofálnom stave.

"Snažíme sa ich využívať čo najmenej, sú priklincované. V závere minulého roka prišlo k havarijnému stavu - smerom do ulice nám vypadávali sklenené výplne a z dvorovej časti nad vchodom do pivničných priestorov odpadlo celé jedno okno," povedala Simona Holubová, riaditeľka strediska.

Nové okná budú drevené. Staré, nebezpečné a prakticky nepoužiteľné okná nahradia na jeseň.

Na kaštieli naposledy menili okná koncom vlaňajška. Na prvom poschodí treba ešte vymeniť pätnásť okien a balkónové dvere. Na prízemí doteraz nevymenili žiadne pôvodné okná za nové.

Parkovanie nezakážu

Na obnovu Migazziho kaštieľa má mesto vypracovanú projektovú dokumentáciu. Exteriérová obnova počíta s výmenou okien a obnovou fasády. "Takisto zahŕňa značné úpravy v interiéri kaštieľa," povedal primátor Dušan Husár.

Mesto sa zapojilo do výzvy ministerstva kultúry, v rámci ktorej žiada štát o vyše polmiliónovú dotáciu na svoj kaštieľ. Ak by neuspelo, bude naďalej aspoň postupne vymieňať okná na historickej budove zo sedemnásteho storočia.

Pred časom sa hovorilo, že samospráva kvôli odpadávajúcej omietke zakáže parkovanie z jednej strany kaštieľa. Boli totiž obavy, že by sa vodiči počas parkovania pri kaštieli vystavili riziku, rovnako hrozilo poškodenie áut. Z budovy totiž odpadávali veľké kusy omietky.

Pri kaštieli sa dá zaparkovať iba zo zadnej strany a z jednej bočnej strany. "Po tej strane by sa nemalo parkovať, lebo tam reálne hrozí opadávanie veľkých kusov z kaštieľa," povedala v januári 2016 Holubová.

Husár však argumentuje, že z vrchných a stropných častí kaštieľa od ulice A. Kmeťa, kde parkujú autá, nedochádza k opadávaniu fasády a omietky. "K opadávaniu omietky dochádza iba v prízemnej časti kaštieľa, ktorá neohrozuje parkujúce autá alebo občanov. Keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku, nemôžeme vykonávať čiastkové opravy a zásahy do fasády neodborným spôsobom," povedal primátor.

Balkón zakázali používať

Celý kaštieľ je v zúfalom stave. Posudok na budovu konštatoval havarijný stav na viacerých častiach.

Stavebný inžinier Peter Candrák upozornil aj na nadmerné deformácie stropných konštrukcií nad druhým nadzemným podlažím a na poškodené stĺpy v čelnej fasáde. Zároveň zakázal používať balkón nad stĺpmi.

Kaštieľ naposledy opracovali v 90. rokoch minulého storočia, kedy pre požiar vymieňali strechu.

Jedna z najkrajších budov v meste

Migazziho kaštieľ patrí k najvýznamnejším a najkrajším stavbám v Zlatých Moravciach. Budova kaštieľa je pôvodne renesančná z roku 1630, neskôr ju prestaval Krištof Migazzi, viedenský kardinál a arcibiskup. Jeho erb je na prednom štíte kaštieľa.

Západné krídlo kaštieľa so zamurovanými arkádami má pravdepodobne neskoro renesančný pôvod z obdobia druhej polovice 17. storočia. Majiteľmi zlatomoravského panstva boli vtedy Paluškovci, ktorí v tom čase vykonávali vysoké kráľovské úrady.

Dnes v Migazziho kaštieli sídli Mestské stredisko kultúry a športu, pobočka Ponitrianskeho múzea aj mestské kino Tekov.