NITRA. Od konca minulého roka Divadlo Andreja Bagara (DAB) pracuje na naštudovaní inscenácie Kým kohút nezaspieva od Ivana Bukovčana. Premiéra je naplánovaná na 20. januára vo veľkej sále DAB. Réžiu predstavenia a výber hudby má na starosti Michal Spišák, dramaturgom je Adam Gold, scénu robí Diana Strauszová, kostýmy Eva Kleinová.
Jedinec v hraničnej situácii
Existenciálna modelová dráma z čias 2. svetovej vojny divákov zavedie do bližšie nešpecifikovaného slovenského meste tesne po porážke povstania. Desiati obyvatelia okupovaného mesta sa na jednu noc stanú rukojemníkmi nemeckého dôstojníka, ktorý chce pomstiť svojho vojaka zabitého bodnutím do chrbta. V prípade, že sa nájde vinník, chce všetkých prepustiť, ak nie, dá ich všetkých obesiť. Keď však vyjde najavo, že zabitý nemecký vojak bol opitý, veliteľ zmení postoj. Chce potrestať len jedného z rukojemníkov – ktorého, to necháva na nich samých.
Autor Ivan Bukovčan v hre akcentuje význam správania sa jedinca v hraničnej situácii. Svojou jedinečnou štylizáciou vychádzajúcou zo schopnosti dávkovania napätia a postupného odhaľovania psychologických motivácií postáv presne vykresľuje charaktery ľudí.
Má už vyše 40 rokov
Podľa dramaturga DAB Adama Golda je základnou témou predstavenia psychológia človeka riešiaceho mravné dilemy vo vyhrotenej situácii. K problémom, s ktorými sa stretáva, musí zaujať isté stanoviská. „Problémy nie sú vôbec malicherné, sú to zásadné otázky týkajúce sa morálky človeka, bytia a nebytia. Téma sa rozkrýva v modelovej situácii rukojemníkov - sú spoločne v priestore starého bitúnka, z ktorého sa nemôžu dostať. Musia tu vzájomne fungovať, zaujať k sebe vzťahy, nájsť k sebe cestu,“ vysvetľuje Gold.
„Text sme do aktuálnej sezóny s názvom Made in Slovakia zaradili preto, lebo je monotematická a ako je už zrejmé z názvu, je zameraná na slovenskú literatúru a dramatiku. Hra Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva má vďaka svojim kvalitám pevné miesto v klasickej slovenskej dramatickej tvorbe. V texte sme urobili bežné škrty z hľadiska prispôsobenia dĺžky inscenácie. Zároveň sme museli nájsť súčasné ekvivalenty pre niektoré archaizmy, keďže text má vyše 40 rokov a už aj v dobe svojho vzniku sa snažil o istú štylizáciu zo 40. rokov minulého storočia, v ktorých sa dej príbehu odohráva. Zároveň je inscenácia obohatená o významovú rovinu, ktorá v texte priamo nie je, ale vychádza z našej dramaturgicko-režijnej koncepcie.“
Otázky života a smrti
Ako povedal režisér Michal Spišák, pevne verí, že titul osloví širokú skupinu divákov. „Ťažko mi je to špecifikovať vekovo, lebo Kým kohút nezaspieva je jednou z najvýznamnejších hier Ivana Bukovčana. Je napríklad aj maturitnou otázkou. Preto si myslím, že okrem bežných divákov bude inscenácia zaujímavá aj pre žiakov škôl. Túto variantu hry na javisku ocenia minimálne maturanti, ale v žiadnom prípade hru nerobíme len ako školské predstavenie,“ konštatuje Spišák.
„Bol by som rád, keby veková štruktúra divákov bola širokospektrálna, pretože hra kladie zásadné otázky. Ide v nej o existenciálny zápas, o holý život, o základné otázky života a smrti, o to, čo je človek ochotný obetovať či naopak zradiť v prospech záchrany svojho života.“ Tieto otázky kladie hra podľa Spišáka veľmi naliehavo a človek sa musí veľmi zamýšľať, aby dokázal nájsť nejakú odpoveď, ak je to vôbec možné. Aj v reálnom živote sa dostávame do situácií, kedy nevieme nájsť riešenie a musíme ich nechať bez odpovede.
