ŠAĽA. Stanka Martinčeková je mama troch detí, povolaním učiteľka na prvom stupni základnej školy a hlavne je to mama, ktorá už takmer päť rokov svoje deti vzdeláva doma. Vraví, že individuálne vzdelávanie alebo domoškoláctvo, je vhodné a výhodné pre každé dieťa, nie je však pre každého rodiča.
Ešte pred pár rokmi bola aj ona sama zástancom klasického vzdelávania.
„S domoškoláctvom som sa po prvýkrát stretla počas môjho pobytu v Anglicku. Vtedy som to brala ako šialený nápad, ktorý som nikdy nemala v pláne,“ hovorí Stanka.
Ako vyštudovaná učiteľka bola presvedčená, že deti majú chodiť do školy a má ich učiť učiteľ. Dve staršie dcéry navštevovali materskú a určitý čas aj základnú školu.
V článku sa dočítate:
- aké sú podľa učiteľky Stanky najväčšie problémy školstva,
- čo ich priviedlo k zmene formy vzdelávania,
- vysvetlenie pojmu sebariadené vzdelávanie,
- ako je to so socializáciou jej detí,
- aký zaujímavý experiment pre slovenské školy navrhuje.
Problémy školstva
Ako hlavný problém súčasného slovenského školstva Stanka považuje hlavne to, že je povinné a funguje striktne na základe univerzálneho vzdelávacieho programu.
„Keď už teda má byť povinné, deti by mohli mať aspoň viac na výber. Aby sa viac prihliadalo na záujmy a potreby každého dieťaťa individuálne,“ upresňuje.
Žije a tvorí v Aténach, leto trávi na Islande. Na Slovensko priniesla svoju Svätyňu Čítajte Ďalší problém je oddeľovanie vyučovacích predmetov. „V živote nefungujeme na princípe 45 minút slovenčina, ďalších 45 minút nepočítame matematiku. Nie každé dieťa zaujímajú predmety do hĺbky, ako sú v škole prezentované. Sú deti, ktoré baví matematika či fyzika, iné sú skôr na jazyky, alebo prevažuje kreatívna stránka.“
Pokračuje, že škola by mala dať dieťaťu možnosť rozvíjať sa v tom, čo ho baví a ide mu. Realita je podľa nej iná a deti sú tlačené k tomu, aby práve ostatné predmety dorovnali. Rodič nemá inú možnosť, iba na dieťa tlačiť tiež.
„Keď napríklad dieťaťu nejde matematika, ale je dobré v cudzích jazykoch. Čo spravia rodičia? Dajú ho na doučovanie z matematiky. Namiesto toho, aby podporili to čo mu ide. Nepoznám dieťa, ktoré nechodí na doučovanie,“ dodáva.
Deti by preto podľa nej mali viac rozhodovať o tom, čím sa budú zaoberať a do čoho vložia svoju energiu. Opätovne poukazuje na svoju skúsenosť s anglickým školstvom. Vraví, že tam si deti od šiestej triedy vyberajú predmety, ktorým sa budú venovať. „Keď som tam bola pripadlo mi to naozaj šialené. Ako si dieťa môže vybrať? Ale presne tak by to malo byť,“ hovorí Stanka.
